Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.

Slovenských politikov kríza netrápi. Penzie chcú zvyšovať

Štedrejšie dôchodky majú zaplatiť nadpriemerne zarábajúci ľudia. Minister práce navrhol zrušiť strop na platenie sociálnych odvodov.

Prekvapivým víťazom pandémie budú dôchodcovia, jediná skupina obyvateľstva s razantne rastúcimi príjmami v časoch krízy. Starším ľuďom vláda minulý rok výrazne zvýšila 13. dôchodky. Budúci im každý mesiac pridá desiatky eur zavedením rodičovského bonusu. „Ľudia vychovávajúci deti dlhé roky čelia obrovskej nespravodlivosti v podobe nižších dôchodkov. Túto krivdu chceme odstrániť s príchodom nového roka,“ hovorí minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Pôvodne sa uvažovalo hlavne o zvyšovaní penzií matiek, ktorým pre výchovu dieťaťa klesá dôchodok najviac. Lenže v Európskej únii nie je možné ľudí diskriminovať na základe pohlavia, a tak rovnako pridajú otcom.

Nový systém bude vyzerať takto: štát zoberie dva roky starý vymeriavací základ detí dôchodcov. Zo získanej sumy pošle prvých 2,5 percenta matke a druhých 2,5 percenta otcovi.

Dôchodca s jedným dieťaťom si v prípade, že hrubý príjem jeho potomka je 1 100 eur, prilepší o 28 eur za mesiac. Pri dvoch deťoch s takýmto príjmom to bude 57 eur, troch 85 eur a štyroch až 114 eur. V ideálnom prípade môže starším manželom stúpnuť mesačný príjem o 228 eur.

Tvrdý koaličný boj

Ministrovi práce musí predstavené zmeny ešte schváliť parlament. V kuloároch pripravovanej reforme zatiaľ vyjadrila podporu časť poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Sme rodina na revanš predbežne súhlasí s daňovo-odvodovou reformou z dielne ministra financií Igora Matoviča. Napriek tomu plány na nezodpovedné rozhadzovanie peňazí nečakane narazili na silného protivníka. Je ním premiér Eduard Heger, ktorý reformu podporí len v prípade neutrálneho vplyvu na štátnu kasu.

„Nemôžeme ľuďom sľubovať pečené holuby,“ stroho konštatuje na margo dôchodkovej reformy. Proti ďalšiemu prehlbovaniu dlhu je aj SaS, nadšení nie sú ani zástupcovia strany Za ľudí. O dôchodkovú reformu sa preto v parlamente zvedie tuhý boj. „S tým som počítal a momentálne nevidím šancu na schválenie prostredníctvom zmeny ústavy. No o hlasy nadpolovičnej väčšiny som pripravený zabojovať,“ uvádza M. Krajniak, ktorý zmeny dôchodkov pretláča veľmi šikovne. Minulý rok sa mu podarilo zaviesť rodičovský bonus do ústavy. Dnes sa hrá už len o to, aký vysoký bude. Zavedené úpravy už nebude také jednoduché zmeniť. Máloktorý politik sa rozhodne riskovať stratu popularity pre škrtanie peňazí starým ľuďom. Mimochodom, na Slovensku dnes žije takmer 1,4 milióna dôchodcov.

„Výsledkom nekontrolovateľného dvíhania penzií môže byť kolaps systému. Potom budú mať všetci nižšie dôchodky a to nikto nechce. Preto v rámci reformy zlepšíme udržateľnosť celého systému,“ ubezpečuje M. Krajniak. V porovnaní so súčasným stavom sa má do roku 2070 zlepšiť stabilita dôchodkového systému o dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).

Neskôr do dôchodku

Lepšia stabilita sa dosiahne vďaka nadviazaniu veku odchodu do penzie na priemernú dĺžku života. Inými slovami, všetci budú pracovať dlhšie, ale viac peňazí dostanú len ľudia, ktorí vychovávajú deti. Ako bude vyzerať zmena v praxi? Ľudia narodení v roku 1967 odídu do dôchodku ako 64-roční. Potom sa hranica každý rok posunie približne o dva mesiace. Zároveň má platiť, že nárok na penziu automaticky vznikne po odpracovaní 40 rokov. Vďaka tomu môžu potenciálni penzisti, ktorí nepretržite pracujú od osemnástich rokov, odísť do penzie ako 58-roční.

Lenže táto zmena na pokrytie štedrého zvyšovania penzií nestačí. Ministerstvo práce preto navrhuje zrušiť strop na sociálne odvody. Najlepšie zarábajúci tak prídu o veľké peniaze. Ide približne o 50-tisíc zamestnancov s mesačnou výplatou nad 7 700 eur. Práve od nich chce štát vybrať 150 miliónov eur.

„Takúto zmenu určite nepodporíme. Navyše ani neprinesie spomínaný balík peňazí. Nadštandardne platení ľudia v nadnárodných koncernoch môžu po zvýšení odvodov odísť mimo Slovenska a reálny výnos bude oveľa nižší,“ upozorňuje poslanec za SAS Marián Viskupič. Negatívnym výsledkom reformy podľa neho bude odchod úspešných ľudí. „Pritom práve oni majú potenciál potiahnuť dopredu ekonomiku. Úlohou politikov je prilákať ich čo najviac, nie naopak,“ dodáva M. Viskupič. V každom prípade bude reforma deficitná. A to aj v prípade naplnenia očakávaného výnosu ministerstva práce. Rozbehnutie rodičovského bonusu len v roku 2023 vyjde Štátnu pokladnicu na 231 miliónov eur. Konečná suma nakoniec môže byť ešte vyššia.

Hlavným cieľom reformy je motivovať ľudí, aby mali a vychovávali deti. Tie im v starobe môžu výrazne zvýšiť dávky vyplácané od štátu. Nestane sa tak jedine v prípade, ak odídu pracovať do zahraničia alebo Sociálnej poisťovni zakážu posielať peniaze rodičom. V prípade použitia zákazu celá suma prepadne štátu a deti ani rodičia nezískajú nič. Odvrátenou stranou reformy je, že ju zaplatia bezdetní ľudia. Práve im po presadení zmien štát prizná o niečo nižšie penzie ako dnes. Na všetkých ľudí bez rozdielu negatívne dopadne povinnosť dlhšie pracovať. Inými slovami, ak by neexistoval rodičovský bonus, ľudia by odchádzali do dôchodku skôr. No tak skoro ako dnes to v budúcnosti nebude možné. Dôvodom je klesajúci počet pracujúcich a stúpajúci počet dôchodcov.

Mizerné dôchodky živnostníkov

V slovenskej spoločnosti pomaly vrie ešte jeden problém. Do dôchodku začnú postupne odchádzať drobní podnikatelia, ktorí platili minimálne odvody. Výška dôchodku bude pre státisíce z nich nepríjemným prekvapením. „Na jar tohto roka som odišiel do penzie. Za štyridsať odpracovaných rokov som dostal 378,50 eura,“ hovorí Stanislav Novák, ktorý celý život pracoval v stavebníctve a po revolúcii bol väčšinu času živnostník.

Za jeho rozhodnutím stať sa živnostníkom stál strach zamestnávateľa. „V polovici deväťdesiatych rokov sa stal na stavbe smrteľný úraz. Potom sa majiteľ rozhodol zamestnať všetkých chlapov na živnosť. On sa zbavil zodpovednosti a my sme mali vyšší čistý príjem. Dnes si pri pohľade na dôchodok uvedomujem, že som nespravil najlepšie životné rozhodnutie,“ dodáva.

V starobe sú ľudia odkázaní len na peniaze od štátu. Nízky dôchodok môže priniesť drastický prepad životnej úrovne. „Hlavným dôvodom je nízka suma odvedená štátu. Na porovnanie – človek s mesačným príjmom tisíc eur v hrubom odvedie na dôchodok 180 eur mesačne. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, 98,28 eura,“ objasňuje investičný analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda.

Ľudia, ktorí odvádzajú málo, najviac doplácajú na spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu (POMB). Ten vychádza z vymeriavacieho základu a priemernej mzdy v hospodárstve. „Pri vymeriavacom základe 800 eur a priemernej mzde 1 000 eur je POMB 0,8. Pri základe 546 eur a priemernej mzde za rok 2020 vo výške 1 133 eur je POMB 0,4819. Dôchodkový systém na Slovensku je solidárny, takže živnostník môže počítať s trošku vyšším POMB,“ dodáva F. Burda.

----

„Nemôžeme ľuďom sľubovať pečené holuby.” Eduard Heger predseda vlády SR

----

O dôchodkovú reformu sa v parlamentných laviciach ešte zvedie tuhý boj

----

1,4 mil. dôchodcov žije aktuálne na Slovensku

----

Dátum vydania: 12.08.2021

Zdroj: TREND

Autor: Branislav Toma

Upozornenie

Upozornenie podľa zákona č. 43/2004: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.