Finančné trhy v 1. štvrťroku 2026 charakterizoval rýchly rast. Geopolitické riziká však nové maximá zrazili
Prvý štvrťrok 2026 potvrdil, že globálne finančné trhy vstúpili do nového investičného cyklu. Charakterizuje ho kombinácia menového uvoľnenia, technologického boomu a pretrvávajúcej makroekonomickej nerovnováhy.
Americké aj európske akciové trhy si pripísali solídne zisky, podporené očakávaniami stabilizácie úrokových sadzieb a oživením firemnej ziskovosti. Pod povrchom sa však stupňovalo napätie vyplývajúce z vysokých cien akcií, geopolitických faktorov a stále prítomnej inflácie.
Spojené štáty: Technologická expanzia ako kľúčový hybný motor
Americké akciové trhy pokračovali v raste, ktorý sa začal ešte koncom roka 2025 po prvých zníženiach dolárových úrokových sadzieb americkým Fedom.
Akciové trhy v januári rástli vďaka kombinácii nižších výnosov dlhopisov, rastúcich firemných ziskov a investičnej dynamiky v segmente umelej inteligencie. Tá zohrala na trhu v prvom štvrťroku zásadnú úlohu. Kým investori vstupovali do roka 2026 s optimizmom súvisiacim s umelou inteligenciou, ten sa čoskoro pretavil do rastúcich obáv.
Analytici Barclays upozornili, že výdavky na dátové centrá, energetické prenosové sústavy a čipovú infraštruktúru dnes tvoria až jedno percento celkového rastu americkej ekonomiky. Tým fakticky tlmia negatívne dosahy obchodných konfliktov a slabšieho trhu práce a problémy s bývaním amerických domácností.
Tento trend je však dvojsečný, čo sa prejavilo neskôr vo februári a v marci.
Americké akciové indexy S&P 500 a technologický Nasdaq Composite dosiahli 28. januára historické maximá a Dow Jones Industrial Average ich nasledoval 10. februára.
Z vrcholu sa však ľahšie padá. A tak už na konci februára strácali trhy dynamiku vplyvom geopolitickej neistoty spojenej najmä s americko-izraelskou vojnou proti Iránu, slabšej makroekonomickej dynamiky a trhového negativizmu súvisiaceho s umelou inteligenciou.
Zatiaľ čo Dow Jones bol od začiatku roka do konca februára v pluse, S&P 500 a Nasdaq Composite sa tam už ocitli v červených číslach.
Do 23. marca indexy ďalej mierne klesali, pričom straty dosiahli od začiatku roka 5 – 7 percent.
Európa: Stabilizácia aj diverzifikačná atraktivita
Európske akciové trhy vstúpili do roka 2026 so solídnym výkonom, podporeným fiškálnymi stimulmi v Nemecku a priaznivým ocenením akcií.
V porovnaní s americkými akciovými indexami, kde tvoria technologické firmy veľkú časť trhu, je to pre viac diverzifikovanú Európu výhoda. Najmä v čase neistoty majú európske akcie potenciál na nadpriemerný rast v ďalšej fáze cyklu.
Európske akcie do konca februára zhodnotením prekonávali tie americké, ktoré už boli v červených číslach. Nemecký akciový index DAX zarobil 2,8 percenta a francúzsky CAC dokonca 5,3 percenta.
Aj keď Európa ťaží aj z náznakov ekonomického oživenia, vplyvom geopolitického napätia na Blízkom východe, ktoré vyhnalo ceny ropy nad hranicu sto dolárov za barel, sa indexy ocitli v mínuse.
Nemecký DAX stratil od začiatku roka do 23. marca 10,7 percenta, paneurópsky Eurostoxx 50 klesol o 7,7 percenta a francúzsky CAC stratil 5,9 percenta.
Dlhopisy: Výnosy prudko vzrástli
Výnosy na dlhopisových trhoch v prvom štvrťroku stúpli na niekoľkoročné maximá, keďže sa investori obávali vplyvu vojny na Blízkom východe na verejné financie krajín eurozóny.
Trh v obavách z inflačného vplyvu vysokých cien ropy tu zapracoval očakávania možného zvyšovania úrokových sadzieb.
V marci síce ECB výšku eurových úrokov nezmenila, no jasným odkazom banky so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom je, že guvernéri sú pripravení voči rizikám inflácie ihneď zasiahnuť.
Trhové riziká: Inflácia, geopolitika a „horúce“ ceny
Geopolitické napätie je jednoznačne najväčším rizikom pre globálne finančné trhy, ale tiež pre širšiu ekonomiku.
Blokovanie Hormuzského prielivu, ktorým prúdi globálne až pätina po mori prepravovanej ropy, je Achillovou pätou svetovej ekonomiky.
V prípade pretrvávajúceho vojenského konfliktu v Iráne budú dosahy na ekonomiku veľmi nepriaznivé. V prvom rade to roztočí infláciu opäť do výšin. To zníži reálnu kúpyschopnosť domácností aj ochotu firiem investovať. Hospodársky rast sa zníži alebo sa ekonomiky prepadnú do recesie.
Nakoniec budú musieť centrálne banky zvýšiť úrokové sadzby práve v čase klesajúceho rastu a to znižuje perspektívu rastu akciových trhov.