Ak pracuješ, mal by si spozornieť. Zásadné zmeny v dôchodkovom systéme sa môžu týkať aj teba

Dátum vydania

Zmeny v dôchodkovom systéme sú rozbehnuté v plnom prúde. Od začiatku mája totiž platí ďalšia zmena v II. dôchodkovom pilieri, ako sa zhodnocujú dôchodky pasívnym sporiteľom.

Hlavná „novinka“ – predvolená investičná stratégia – cieli na omnoho vyššie a dynamickejšie zhodnotenie. Je otvorená pre všetkých sporiteľov a od júla sa podľa nej budú presúvať úspory pasívnych sporiteľov.

Aktívni sporitelia môžu do predvolenej investičnej stratégie vstúpiť a pre nových sporiteľov je odporúčaná. Pre lepšiu predstavu – v druhom pilieri je v súčasnosti viac ako 700-tisíc pasívnych sporiteľov a vyše milióna aktívnych sporiteľov.

Ide o dôležité zmeny a najmä o zavŕšenie dlhodobej diskusie o správnej investičnej stratégii. Ďalšia kľúčová zmena v II. pilieri sa následne odohrá až v januári 2025, keď príde k prenastaveniu spôsobu, akým sa druhopilierový dôchodok vypláca.

Nová investičná stratégia chce dosiahnuť vyššie dôchodky

Aktuálne kľúčovou zmenou je predvolená investičná stratégia – teda spôsob, akým sa prostriedky v II. pilieri zhodnocujú.

Podľa novej stratégie budú všetky úspory uložené v indexovom fonde, ktorý kopíruje vývoj trhu – ak sa indexu bude dariť, bude sa dariť aj úsporám. To platí až do 50. roku života, keď sa úspory postupne začnú presúvať do dlhopisového fondu, tempom 4 % úspor ročne. V 60. roku života tak bude pomer úspor rozložený 60 % indexový fond, 40 % dlhopisový fond.

Predvolená investičná stratégia podľa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností dáva zmysel – indexový fond je oproti dlhopisovému dynamickejší a o čosi rizikovejší –, aj keď od skutočne rizikovej investície má veľmi ďaleko. Indexový fond dá sporiteľom reálnu šancu svoje úspory zhodnotiť a nielen ich „držať pri živote“.

Pred dôchodkom však už sporiteľ zvyčajne nechce riskovať nečakané výkyvy, preto sa úspory pred dosiahnutím dôchodkového veku postupne začnú presúvať do garantovaného dlhopisového fondu a každým rokom sa podiel úspor v o čosi rizikovejšom fonde znižuje.

Indexové fondy investujú do takzvaných indexov, čo sú výkonnostné meradlá určitého segmentu ekonomiky – vďaka nim je možné investovať nielen do akcií konkrétnej firmy, ale priamo do celého segmentu, štátu či iného výberu.

Napríklad najznámejší indexový fond S&P 500 investuje do 500 najväčších amerických korporácií. Keďže akcie týchto firiem tvoria až 80 % trhovej hodnoty celej equity všetkých amerických firiem, indexový fond S&P 500 veľmi dobre odzrkadľuje vývoj celého amerického korporátneho trhu. Ak teda do S&P 500 investujem, veľmi zjednodušene sa dá povedať, že ak rastú americké korporácie, rastú moje úspory a investície.

Dlhopisové fondy investujú do dlhopisov, tie môžu vydávať firmy aj štáty. Dlhopisy sú spôsob, akým sa štáty zadlžujú a idú do deficitu. Štáty sú vnímané stabilnejšie než firmy (do ktorých investujú indexové fondy) a dá sa teda predpokladať, že budú solventné a svoje „účty“ si budú platiť, preto sú dlhopisy jednou z najstabilnejších foriem investovania – ponúkajú však menší výnos.

Každý mladý človek by mal spozornieť

Existujúci sporitelia mali byť včas informovaní svojou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS) – tá mala povinnosť sporiteľovi oznámiť, či sa nová investičná stratégia týka aj jeho a či je presun automatický alebo oň bolo potrebné požiadať.

Automatický presun úspor pasívnych sporiteľov podľa predvolenej investičnej stratégie sa začal 1. júla 2023, pričom sa úspory presúvajú postupne a každá DSS má vlastný plán, ktorý skontrolovala Národná banka Slovenska. Plynulý presun bude trvať až do konca roka 2025, teda dohromady vyše 2 roky.

Kto bol zaradený do novej investičnej stratégie:

Pasívni sporitelia, ktorých majetok bol v 2013 kompletne presunutý do dlhopisového garantovaného fondu a odvtedy neurobili žiadne rozhodnutie o svojich úsporách

Mladším pasívnym sporiteľom (narodeným od roku 1969) sa presunú do indexových fondov úspory aj nové povinné príspevky, starším pasívnym sporiteľom (narodeným do roku 1968) tam budú smerovať iba nové príspevky.

Zaradený bol každý, kto teda od mája 2023 začal byť prvýkrát ekonomicky aktívny a nejakým spôsobom začal platiť sociálne odvody (či už sám, alebo to zaňho robí zamestnávateľ).

Vstúpenie alebo vystúpenie z predvolenej investičnej stratégie je kedykoľvek možné znovu urobiť. V súlade s predvolenou investičnou stratégiou sa presúvajú úspory v hodnote 3,7 miliardy eur.

„Čo sa týka pasívnych sporiteľov, v II. pilieri ich máme viac ako 562-tisíc mladších a 156-tisíc starších,“ približuje aktuálne dáta Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „Celý proces presunov úspor si vyžaduje náročnú prípravu a starostlivú segmentáciu. Zároveň nám záleží na tom, aby sme komunikovali všetky zmeny konkrétne a zrozumiteľne.

Aký má II. pilier zmysel pre bežného človeka?

Súčasťou II. piliera je súkromné dôchodkové sporenie, z čoho plynú hlavné výhody celého systému. Na rozdiel od štátneho I. piliera, kde peniaze odvádzam do Sociálnej poisťovne, sa o II. pilieri dá povedať, že si sporím „na seba“.

Pri II. pilieri si viem vybrať konkrétnu DSS a fond, v ktorom chcem svoje úspory zhodnocovať. V budúcnosti, po dosiahnutí dôchodkového veku, mi následne budú vyplácané presne tieto peniaze, ktoré sa za roky zhodnotili. Z toho plynie niekoľko základných výhod:

  • sám si viem vybrať DSS a fond, do ktorého investujem,
  • sám si viem vybrať spôsobom, akým chcem mať dôchodok vyplácaný,
  • využívam všetky výhody sporenia, ako napríklad efekt zloženého úročenia,
  • do II. piliera sa odvádza ešte pred zdanením hrubej mzdy, je teda daňovo efektívne presunúť peniaze navyše na dôchodok,
  • úspory v II. pilieri sú majetkom sporiteľa, a teda sa dajú dediť.

V roku 2022 vstúpilo do druhého piliera viac ako 61-tisíc pracujúcich, dohromady si takto sporí 1,76 milióna obyvateľov Slovenska, ktorí mali ku koncu júna 2023 uložených takmer 13 miliárd eur.

Zmeny aj na dôchodku

Úpravy sa týkajú aj samotného vyplácania dôchodkov z II. piliera, ktorý sa od 1. januára 2025 mierne upraví. Druhopilierový dôchodok si sporiteľ môže vyberať pravidelne ako anuitu, alebo nechať úspory zhodnocovať v DSS za výhodných podmienok. V prípade programového výberu sa úspory rozdelia na dve polovice:

  • z prvej polovice sa vypláca 10 rokov dôchodok z II. piliera,
  • druhá polovica je zatiaľ ďalej zhodnocovaná,
  • po 10 rokoch sa z druhej polovice zakupuje takzvaná anuita, teda doživotný dôchodok u životnej poisťovne.

Aktuálna právna úprava zachovala aj jednorazový programový výber, ale v takom prípade neplatia individuálne garancie.

Prečo sa Slovensko musí rozprávať o dôchodkoch

Slovensko má našliapnuté priamo do demografickej dôchodkovej krízy, ktorú pocíti predovšetkým I. pilier. Aj preto sa sporiteľom často odporúča aj II. či III. pilier.

Nízka pôrodnosť: Slovensko nevybočuje z európskeho trendu a aj u nás klesá pôrodnosť. Dôvody sú rôzne – od pomalšieho ekonomického rastu cez nedostupné bývanie až po urbanizáciu. Faktom však zostáva, že populácia starne.

I. pilier funguje výhradne tak, že sa vyzbierané peniaze od ľudí platiacich odvody použijú na vyplácanie dôchodkov. Už teraz však pracuje a odvádza príliš málo ľudí, aby to vystačilo na dôchodky všetkým dôchodcom. Systém je už teraz v strate a štát ho dotuje z rozpočtu, nerovnováha sa bude len zhoršovať.

Žijeme čoraz dlhšie: So zlepšujúcou sa medicínou a zdravotnou starostlivosťou sa predlžuje aj výška života. Inými slovami, dôchodcovia potrebujú dôchodky dlhšiu dobu a v dlhodobom pohľade tak aj väčšie množstvo peňazí – na systém je tak vyvíjaný ďalší tlak.

Migrácia: Dlhodobý trend na Slovensku je taký, že produktívni ľudia skôr odchádzajú, než prichádzajú. Tým opäť do I. piliera na dôchodky priteká menej peňazí a klesá počet ľudí, ktorí platia odvody.

Téma neudržateľného I. piliera začína byť čoraz diskutovanejšou v Európe, nedávno dôchodkový systém adresovalo aj Česko. Rozsiahly ozdravný plán s názvom Česko ve formě prináša zmeny naprieč celým daňovo-odvodovým spektrom aj inými oblasťami, no dôchodkovú schému upravuje tak, že bude dlhodobo udržateľná.

Medzi zmenami je napríklad dynamický vek odchodu do dôchodku podľa priemernej dĺžky dožitia či spomalenie rastu dôchodkov u nových sporiteľov. Aj v iných krajinách tak bude čoraz podstatnejšie nespoliehať sa len na I. pilier, ale sporiť si na dôchodok aj inými cestami.

Facebook Twitter Email


Zdroj
Startitup.sk
Autor
Matúš Majer

Máte otázku? Napíšte nám

Exkluzívny spravodaj

Informácie pre média, sporiteľov a mienkotvorcov

Objednajte si pravidelný mesačník a dozviete sa

  • o zmenách v dôchodkovom sporení
  • o vývoji vášho fondu
  • o tom, ako hospodárime s vaším majetkom

Používame súbory cookie

Súbory cookie používame na správne fungovanie našej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Informácie o používaní našej stránky tiež zdieľame s našimi sociálnymi médiami, reklamnými a analytickými partnermi.