Ako by malo vyzerať sporenie v druhom pilieri po novom?

Do 45 rokov v rizikových fondoch a potom sa úspory budú presúvať, tvrdí odborník

Do druhého piliera by mali mladí ľudia nastupovať automaticky. Ak si nebudú vedieť vybrať fondy, štát im pomôže. Kto si zvolí preddefinovanú sporiacu stratégiu, celý život sa o ňu nebude musieť starať – také sú zatiaľ známe návrhy zmien v II. pilieri, hovorí Miroslav Kotov, predseda predstavenstva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).

V roku 2013 boli tisíce ľudí presunuté do takzvaných garantovaných (dlhopisových) fondov v druhom pilieri. Ak by však zostali v rizikovejších fondoch, dnes by mali na účtoch o pár miliárd eur viac. Čo si o tom myslíte?

Rozhodnutie presúvať sporiteľov z negarantovaných do garantovaných fondov nebolo správne. Je však veľmi nebezpečné porovnávať, čo by bolo keby. No na druhej strane je fakt, že akciové trhy rástli bezprecedentným tempom. Rozdiel medzi výkonnosťou dlhopisových a akciových fondov je taký obrovský, že taký veľký nebol hádam nikdy v minulosti. To však v roku 2013 nikto nemohol vedieť. No systém, ktorý sme tu mali tesne pred rokom 2013, keď sa garancie zaviedli do všetkých fondov a garantované obdobie bolo šesť mesiacov, bol ešte horší.

Ministerstvo práce plánuje predstaviť zmeny v druhom pilieri. Po novom by mal byť vstup do druhého piliera povinný pre každého, kto začne pracovať. Navyše ľuďom by mala byť ponúknutá sporiaca stratégia. Sú tieto zmeny správne?

Väčšinu navrhovaných zmien schvaľujeme. No najväčšia diskusia je o presune sporiteľov z garantovaných do negarantovaných fondov a mechanizme garancií. Tam zatiaľ máme odlišné názory.

Dvaja z troch súčasných sporiteľov sú v garantovaných fondoch, ktoré im neprinášajú žiadne zhodnotenie. Ako ich presunúť?

Navrhujeme toto: V prvom rade ľuďom treba prednastaviť investičnú stratégiu, aby sme vedeli, kam ich ideme presúvať. Toto treba napísať aj do zákona. Povedzme, že mladí ľudia do 45 rokov by mali mať svoje nasporené peniaze iba v rizikových fondoch. Postupne by ich mali po malých častiach presúvať do menej rizikových fondov. Tesne pred odchodom do dôchodku by mali mať ľudia drvivú väčšinu úspor v garantovaných fondoch.V týchto bodoch sa ako Asociácia dôchodkových správcovských spoločností s ministerstvom práce zhodujeme. Potom sa však vynára otázka, koho ideme presúvať a ako ho ideme presúvať.

Ako to v praxi bude vyzerať pre mladého človeka, ktorý začne pracovať? Príde mu z ministerstva práce list, že vstupuje do druhého piliera s tým, že uvidí, do akých fondov poputujú jeho peniaze?

Pri podpise zmluvy s DSS si bude môcť vybrať jednu preddefinovanú sporiaciu stratégiu. Keď sa nevie rozhodnúť sám, v akom pomere sa budú rozkladať jeho úspory, tak si vyberie preddefinovanú stratégiu – tam bude jasne napísané, kam sa zainvestujú jeho úspory v jednotlivých rokoch jeho života.

Čo bude s ľuďmi, ktorí si nebudú vedieť vybrať ani jednu zo správcovských spoločností, ktorá sa im bude starať o peniaze?

Keď sa nový zamestnanec do nejakého času, napríklad do šiestich mesiacov, nerozhodne sám, tak mu bude DSS vybraná a priradená. Takýto sporiteľ by sa automaticky dostal aj do predvolenej investičnej stratégie danej DSS. Ak už bude stratégia vybraná, celý život sa o ňu nebude musieť starať.

Vieme, že ľudia príliš peniazom, tobôž investovaniu, nerozumejú. Aká by mala byť ideálna sporiaca stratégia pre mladých ľudí?

Poviem názor za ADSS. Do nejakého veku by mal mať človek peniaze vložené iba v akciových fondoch. Postupom rokov by sa mal presúvať do dlhopisových fondov. Čiže napríklad do 45 rokov by boli peniaze iba v akciách a po tomto roku by sa presúvali do dlhopisov.

Ako by vyzeralo toto presúvanie?

Napríklad každé tri roky by sa presunula časť nasporenej sumy. O týchto technických detailoch sa stále vedú diskusie.

Doteraz sme hovorili o ľuďoch, ktorí ešte len prichádzajú na trh práce. Ako ale presunúť úspory ľudí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov?

Bavíme sa približne o 800-tisíc sporiteľoch, ktorí boli v roku 2013 presunutí a nespravili odvtedy žiadne aktívne rozhodnutie. Dokopy majú viac ako päť miliárd eur. V praxi by to malo vyzerať takto: Zoberme si 45-ročného sporiteľa v garantovanom fonde. Tento sporiteľ by mal mať podľa predefinovanej stratégie povedzme 90 percent úspor v akciách, 10 percent úspor v dlhopisoch. Z toho vyplýva, že mu budeme presúvať 90 percent úspor z dlhopisov do akcií. Postup presúvania by mal určiť štát v rámci zákona. DSS by potom mali človeka osloviť, že taký presun idú spraviť. Každý by sa mal z takého presunu vedieť vyviazať. Ak s ním nesúhlasí, dobre, nech zostane v garantovaných fondoch.

Ako bude vyzerať toto presúvanie v praxi?

Diskusie stále prebiehajú, no ADSS sa s rezortom práce zhodujú, že presúvanie by malo byť postupné. Povedzme v priebehu troch rokov budeme presúvať každý štvrťrok alebo každý mesiac časť úspor. Nemôžeme zobrať celý balík päť – šesť miliárd a za deň ho presunúť do akciových fondov.

Ako sa o tom dozvie bežný človek?

Sporiteľ by sa mal dozvedieť všetko na začiatku celého presunu – teda kedy a ako ideme presúvať jeho peniaze. Nemôže to fungovať tak, že mu povieme: Do dvoch rokov budú tvoje úspory, 15-tisíc, presunuté a ty sa len spätne dozvieš, kedy to prebehlo a ako.

Postupným presúvaním chcete riešiť problém s načasovaním trhov? Inými slovami, nikto nevie, kedy je najlepší čas investovať do akcií.

Nijaká DSS nevie trafiť v priebehu troch rokoch, kedy je najlepšie zainvestovať. Preto je rozumné rozložiť presun v čase. Ak by aj prišli poklesy na trhoch, sporiteľ to bude vnímať menej negatívne, ako keby sa jeho peniaze presunuli naraz a videl by väčšie prepady svojich úspor.

Ak by sme však takto rozkladali úspory posledné tri roky, ľudia by zarobili menej, ako keby to tam vložili celé naraz.

Postupný presun má znížiť riziko toho, že krátko po presune akciové trhy poklesnú, a nie maximalizovať výnos z presunu. Opäť upozorňujem na hypotetické otázky, čo by bolo keby. Ak by ste podobnú otázku položili minulý rok v marci, keď nastupujúca pandémia stiahla akciové trhy o 40 % nadol, odpoveď by bola iná ako dnes.

Ako vnímate celkovo plánované zmeny v druhom pilieri?

Plány ministerstva práce nie sú kozmetické. Sú veľmi ambiciózne. Ministerstvo je tiež ochotné vypočuť si názor DSS na kľúčové zámery. Od výslednej podoby zmien sme však ešte stále veľmi ďaleko. Pozitívne je aj to, že sa nespochybňuje plánovaný rast sadzby príspevkov v najbližších rokoch s cieľom dosiahnuť 6 % v roku 2024, a to aj napriek pandémiou poznačenému štátnemu rozpočtu.

Miroslav Kotov

Pôsobí ako predseda predstavenstva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Zároveň je aj predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Je absolventom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako výskumný pracovník Inštitútu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied a na viacerých pozíciách v oblasti kapitálových trhov.