Boj centrálnych bánk s infláciou sa zatiaľ nekončí
Dominantným trendom prvého štvrťroka 2023 je pokračujúci nekompromisný boj centrálnych bánk s infláciou.
Ceny v dôsledku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine minulý rok prudko stúpli a hoci sa v súčasnosti niektoré energetické komodity dostali na cenovú úroveň spred začiatku vojny, vyššie náklady sa medzitým stihli preliať do cien potravín a služieb.
V hlavných menových zónach sveta, kde je hlavným cieľom menovej politiky centrálnych bánk udržiavanie cenovej stability, preto nemôžu byť s infláciou na úrovni niekoľkých násobkov cieľa spokojní.
Americký Fed zvýšil základnú úrokovú sadzbu pre pôžičky komerčných bánk v januári aj v marci vždy o 25 bázických bodov. Do februára tohto roku sa celková inflácia v Spojených štátoch amerických zmiernila na šesť percent v porovnaní s júlovým vrcholom minulého roka na úrovni 9,1 percenta. No po očistení o volatilné položky cien energií a potravín je jadrová inflácia v Amerika stále na vysokej úrovni 5,5 percenta.
Po minuloročnom negatívnom vplyve cien energií na celkovú infláciu prebrali žezlo hlavného ťahúňa zdražovania potraviny. Tie v Amerike za rok do februára stúpli o 9,5 percenta.
A práve pre tvrdohlavo neústupčivú jadrovú infláciu by boli bývali centrálni bankári vo Washingtone, D. C. zasiahli v marci aj intenzívnejšie, no v radikálnejšom utiahnutí opaskov menovej politiky im zabránilo vypuknutie bankovej krízy.
Plamene neistoty sa v prvej polovici marca v priebehu niekoľkých dní rozhoreli naraz na viacerých frontoch. Jedným zo zdrojov napätia sú obete kryptomenovej burzy FTX Samuela Bankmana-Frieda. Ten spôsobil tornádo na trhu digitálnych aktív, ktorých ceny po nafúknutí bubliny začali padať, čo spôsobilo, že aj objemy kolaterálových obchodov boli menšie a mnoho z projektov skrachovalo.
Banky, ktorých biznisový model bol postavený na financovaní digitálnych aktív, ako napríklad kalifornská Silvergate Bank alebo Signature Bank, tým výrazne utrpeli. Spúšťačom však bola banka zo Silicon Valey, ktorá bola výstavnou skriňou toho, ako financovať startupy a zároveň vyrásť na 16. najväčšiu banku v Amerike.
Razantný zásah amerických regulačných orgánov vrátane Federálneho fondu na ochranu vkladov a amerického ministerstva financií však zamedzil šíreniu paniky na bankovom trhu.
Napriek tomu, že banky v Európe boli krízou amerických bánk zasiahnuté skôr vo forme investičnej nedôvery, jedinou obeťou paniky vkladateľov bola švajčiarska Credit Suisse, ktorá je však v jurisdikcii krajiny mimo EÚ a eurozóny. Prevzatie Credit Suisse jej rivalom UBS však neprešlo úplne hladko. Problémy na trhu s poistením bánk proti bankrotu sa zo švajčiarskej Credit Suisse preniesli aj na iné banky, najmä nemeckú Deutsche Bank, no riziko sa podobne ako v Amerike postupne stabilizuje.
Napriek neistote Rada guvernérov ECB nezaváhala o po februári aj v marci zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov a svoje odhodlanie zvyšovať úrokové sadzby v eurozóne aj ďalej nijako neskrýva. Inflácia v eurozóne sa do marca zmiernila na 6,9 percenta, no inflačné jadro ostalo na stále privysokej úrovni 5,7 percenta.
Neistota na bankovom trhu k tomu zohrala svoju úlohu v tom, že sprísnila rizikovú časť úverovej prémie, ktorú musia firmy na úrokoch zaplatiť. Napriek tomu výnosy tých najbezpečnejších dlhopisov v Európe, teda nemeckých vládnych obligácií, v prvom štvrťroku skôr stagnujú v pásme od 2,0 percenta do 2,75 percenta.
Po minuloročných prepadoch sa, naopak, slušne v tomto roku darí akciám. Celoeurópsky akciový index Eurostoxx 50 v prvom štvrťroku stúpol o 12 percent a nemecký DAX je o 11 percent silnejší.
To je síce menej ako americký technologický index Nasdaq 100, ktorý v prvom kvartáli poskočil až o 21,4 percenta, ale napriek tomu podporil aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky fondu Progres o 5,66 percenta.
Fond Garant profitoval zo stabilizácie dlhopisového trhu pri zhodnotení dôchodkovej jednotky o 0,49 percenta v prvom štvrťroku 2023.
Výsledky predstavujú už konečné hodnoty po odpočítaní odplaty za správu a bez zohľadnenia inflácie.
