Dôchodky fungujú stále po starom. Čo už platí a ako ich ešte Krajniak zmení?

Dátum vydania

Po avizovaných zmenách zostalo ticho. Veľká dôchodková reforma z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) sa zatiaľ nedostala ani na rokovanie vlády. Ústavný zákon o dôchodkovom systéme pritom prešiel pripomienkovým konaním ešte vlani v decembri. Doteraz však nebolo 500 námietok vyhodnotených.

Minister práce stihol minulý rok pretlačiť niekoľko bodov cez pozmeňujúci návrh k reforme súdnictva. No keďže chce dôchodkové zmeny platiť z európskych peňazí, čakať treba na rozhodnutie z Bruselu. Ruka v ruke s úpravami penzií má prísť aj daňovo-odvodová reforma rezortu financií.

Podľa hovorkyne rezortu práce Evy Rovenskej nadväzuje Krajniakov návrh ústavného zákona aj zákon o sociálnom poistení priamo na peniaze z plánu obnovy. „Práve z tohto dôvodu musíme počkať na schválenie financovania od Európskej únie,“ vysvetľuje situáciu Rovenská. Ako dodala, v rozdelení peňazí na reformy by malo byť jasno až v priebehu júna 2021.

Plán obnovy však nateraz o presných sumách na dôchodkové zmeny nehovorí. Jasné je z neho len to, že reforma má byť na stole v prvom štvrťroku 2022. Na reformy by navyše mali stačiť klasické zákony, nie zásah do ústavy. Rovenská ale tvrdí, že dôchodky a daňovo-odvodová reforma budú mať základ v ústavnom zákone, ktorý začne platiť od januára 2023. „Vzájomný vplyv týchto reforiem sa prejaví hlavne pri odvodoch na rodičovský bonus,“ dodala.

Stále platí ústavný strop

Zmeny v dôchodkoch rieši plán obnovy hneď v niekoľkých bodoch. Tie najzásadnejšie v podstate kopírujú priority reformy ministra práce. „S cieľom zlepšenia dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému sa obnoví naviazanie zvyšovania dôchodkového veku na predlžovanie strednej dĺžky života,“ uvádza plán obnovy hlavnú prioritu pre penzie. Dlhodobým problémom je totiž starnutie slovenskej populácie.

Ešte v roku 2019 bol pomer obyvateľov starších ako 64 rokov na aktívnom obyvateľstve len 25,9 percenta, v roku 2070 to bude až 63,1 percenta. Zmena pravidiel pri dôchodkovom veku by teda mala definitívne zrušiť súčasný dôchodkový strop 64 rokov. Tento krok najviac oceňujú ekonómovia. Pri jeho zavedení sa hovorilo o diere vo verejných financiách v stovkách miliónov eur či penziách nižších i o desať percent.

Ale Krajniak zašiel ďalej a vymyslel si vlastný dôchodkový strop. Ľudia by podľa neho mohli ísť do penzie aj vtedy, keď si odpracujú minimálne 40 rokov. Táto podmienka sa dostala práve do už spomínaného ústavného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Odpracované roky a vek však konkrétne nespomína, doladiť to má až bežný zákon pripravený do konca tohto roka. Krajniak ich už avizoval v predbežnej informácii k návrhu zákona o sociálnom poistení.

Ľudia tak budú v praxi odchádzať do penzie buď po odpracovaní istého počtu rokov, alebo v klasickom dôchodkovom veku. Ten bude rásť podľa strednej dĺžky života. Nápad so 40 rokmi však môže jeho výhody zmazať a ohroziť tiež udržateľnosť verejných financií. Nejasnosti sú aj okolo podmienok nároku na skorší odchod do penzie. Napríklad pred rokom 2004 platil štát dôchodkové poistenie aj za študentov či nezamestnaných. Ľudia tiež musia pri skoršom odchode rátať s nižším dôchodkom.

Rodičovský bonus a materská

Slovensko sa v pláne obnovy zaviazalo aj k tomu, že zabezpečí dôstojný život ľuďom v dôchodku. Pomôcť by mal ďalší nástroj, ktorý presadil rezort práce – rodičovský bonus. Do ústavy sa – rovnako ako Krajniakov strop – dostal cez reformu justície. Deti budú vďaka nemu prispievať z daní či odvodov na penzie svojich rodičov. Ešte však nie je isté, o akú sadzbu pôjde. Minister práce hovoril o 4,75 percenta z hrubej mzdy.

Rodičovský bonus môže pritom stáť stovky miliónov eur ročne. Otázne zostáva, koľko peňazí pôjde na to z európskych zdrojov. Problémov je ale viac. Ekonóm z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Šebo označil opatrenie za diskriminačné. Vo výhode totiž budú len penzisti s pracujúcimi deťmi. Navyše, ak chcú prispievať na dôchodok, musia platiť odvody na Slovensku. Zo systému tak vypadnú bezdetní dôchodcovia a tí, ktorých deti nepracujú alebo odišli do zahraničia.

Do ústavy sa dostala i úprava penzií pre ľudí, ktorým ich znižovala výchova detí. „Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,“ znie už schválený bod. Materská, otcovská či rodičovská dovolenka by tak dôchodok už znižovať nemala. Rezort práce ale musí ešte prepracovať výpočet ich dôchodku. Ako presne to bude vyzerať, zatiaľ nie je jasné.

Na nespravodlivé nastavenie doplácali najmä ženy. Okrem toho, že s deťmi sú doma väčšinou matky, majú podľa štatistík aj nižšie platy. Podľa Šeba by sa malo materské do penzie počítať tak, ako keby v tom čase zarábali priemernú mzdu v danom roku.

Ako chce Krajniak zmeniť druhý pilier?

V druhom pilieri sa napriek plamenným rečiam Krajniaka zatiaľ nič nezmenilo. Nebol ani súčasťou pozmeňujúceho návrhu, ktorý ešte minulý rok prešiel s reformou justície. Dostal sa však do návrhu ústavného zákona, ktorý minister práce ukázal ešte vlani. Spomína ho aj plán obnovy, ktorý Slovensko ešte minulý týždeň odovzdalo Bruselu. Oba materiály upozorňujú na slabú výkonnosť fondov v porovnaní so zahraničím či neefektívne sporenie v garantovaných fondoch.

Ako by sa to malo zmeniť? Zaviesť sa má napríklad automatický vstup do druhého dôchodkového piliera hneď potom, ako človek začne platiť sociálne odvody. Pôjde najmä o tých, ktorým do penzie zostáva 30 a viac rokov. Stále je však otázne, do ktorej dôchodkovej správcovskej spoločnosti pošle štát budúceho dôchodcu, ktorý si ju nevyberie sám. Správcovia v tomto bode varujú pred nespravodlivosťou.

Zmeniť sa má aj investičná stratégia. „V druhom pilieri sa zavedie dobre nastavená, výnosnejšia investičná politika na základe rozhodnutí profesionálnych investorov,“ píšu autori plánu obnovy. Problém je však v tom, že 67 percent všetkých úspor leží v dlhopisových dôchodkových fondoch, ktoré veľa nezarobia. Na svedomí to má presun sporiteľov z roku 2013 za vlády Roberta Fica (Smer-SD).

Plán obnovy síce hovorí, že „alokácia aktív“ sa zmení, ale o tom, ako chce vláda ľudí dostať späť do výnosnejších fondov, nehovorí nič. Okrem toho by sa však mala zmeniť poplatková politika s pomocou medzinárodných benchmarkov. Vďaka nim si ľudia budú môcť porovnávať výnosy v dôchodkových fondoch so zahraničím.

Štát tiež plánuje zabetónovať úspory. Ľudia si ich budú vyberať postupne až v dôchodku. Vytiahnuť si všetko naraz budú môcť len sporitelia v ťažkej životnej situácii alebo tí, ktorí si tam nasporili malé sumy. Plánuje sa zavedenie aj takzvanej oranžovej obálky. Sporitelia budú raz ročne dostávať výpis o tom, kedy približne pôjdu do penzie a aký dôchodok môžu očakávať.

Facebook Twitter Email


Zdroj
Pravda.sk
Autor
Miroslav Homola

Máte otázku? Napíšte nám

Exkluzívny spravodaj

Informácie pre média, sporiteľov a mienkotvorcov

Objednajte si pravidelný mesačník a dozviete sa

  • o zmenách v dôchodkovom sporení
  • o vývoji vášho fondu
  • o tom, ako hospodárime s vaším majetkom

Používame súbory cookie

Súbory cookie používame na správne fungovanie našej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Informácie o používaní našej stránky tiež zdieľame s našimi sociálnymi médiami, reklamnými a analytickými partnermi.