Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.

Garancie budú sporiteľov oberať o výnosy celé roky

M. Kotov: Garancie v druhom pilieri nefungujú. Sporiteľov budú oberať o výnosy celé roky


Správcovské spoločnosti nie sú spokojné s tým ako garancie v druhom pilieri fungujú, no pripravovaná novela s ich zmenou neráta. DSS-kám by ale mohla výrazne ukrojiť z tržieb

Dôchodkové správcovské spoločnosti (DDS) už v podstate prišli o rezervu, ktorú teoreticky mohli investovaním v garantovaných fondoch prerobiť. V snahe znížiť pravdepodobnosť ďalšieho poklesu investujú čoraz konzervatívnejšie a sporitelia na to doplatia v čase, keď sa začnú aj konzervatívne investície zotavovať. Upravené portfólio doručí nižšie zhodnotenie. „Podľa zákona je systém garancií nastavený tak, že jeden z cieľov garantovaných fondov je kladný výnos na horizonte desiatich rokov, a tomu prispôsobujeme stratégiu,“ hovorí Miroslav Kotov, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) s tým, že v pripravovanej novele zákona o dôchodkovom sporení sa so zmenou systému garancií zatiaľ nepočíta.

V parlamente je viacero rôznych zmien v dôchodkoch. Smeruje to k tomu, že budeme mať lepšie dôchodky?

Ak zmeny prejdú v podobe, v akej sú navrhnuté, myslím si, že áno. Väčšina navrhnutých opatrení je zmenou k lepšiemu.

Ako sa bude meniť váha druhého piliera? Demografia je značne nepriaznivá, a to sa len tak nevyrieši.

Začal by som bez vplyvu demografie. Dôchodok z prvého piliera sa sporiteľom v druhom pilieri kráti. Sporiteľ, ktorý ide do dôchodku, má nižší dôchodok z prvého piliera, a ten pomer medzi dôchodkom z prvého a druhého piliera zhruba zodpovedá percentu odklonených odvodov. Čím budú sporitelia dlhšie v druhom pilieri, tým väčšie bude aj krátenie. Zároveň pomer príspevkov do druhého piliera sa bude zvyšovať až na šesť percent z vymeriavacieho základu. Tieto dva faktory spôsobia nárast váhy druhého piliera.

Demografické zmeny však nastanú.

Presne tak. Odborníci tvrdia, že súčasné nastavenie prvého piliera je príliš štedré a do budúcnosti neudržateľné. Ak chceme zabezpečiť udržateľnosť prvého piliera, jeho štedrosť bude musieť byť nižšia, a preto význam druhého piliera porastie.

Miera náhrady je v súčasnosti niekde nad štyridsiatimi percentami. Kam to až môže klesnúť?

To je veľmi dobrá otázka. Záležať to bude od celkového nastavenia prvého piliera, od výšky odvodov a dôchodkového veku. V prvom pilieri sú v zásade tri parametre, s ktorými môžeme pracovať: dôchodkový vek, výška odvodov a výška dôchodkov. Čím menej budeme zvyšovať dôchodkový vek, o to viac bude musieť klesnúť miera náhrady, pretože odvody sa veľmi zvyšovať nedajú. Ak budeme viac predlžovať odchod do dôchodku, systém môže byť štedrejší.

Keď druhý pilier začínal, osemnásť percent z vymeriavacieho základu sa delilo pomerom 9:9, potom sa to rôzne menilo, v súčasnosti sa váha druhého piliera postupne do roku 2024 zvyšuje až na šesť percent. Je to dobre upravený systém, alebo to bude treba ešte otvárať?

Z pohľadu stability dôchodkového systému sa ukazuje, že systémy, ktoré sú hodnotené ako najstabilnejšie, majú jednu spoločnú črtu, a to, že prvý pilier vypláca jednu solidárnu dávku, ktorá pokrýva povedzme životné minimum a potom máme druhý pilier, ktorý je robustný. Myslím si, že pre budúcu udržateľnosť dôchodkového systému je lepšie, aby bol druhý pilier čo najrobustnejší. Ak by bola politická vôľa posunúť príspevky k pôvodným deviatim percentám, dôchodkovému systému by to pomohlo.

Hovoríte o parametroch, s ktorými sa dá pracovať. Na stole je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Je to krok správnym smerom? Je tempo zvyšovania dôchodkového veku dostatočné?

Naviazanie na strednú dĺžku života je správne aj tempo zvyšovania dôchodkového veku,  je to zhruba dva mesiace ročne, je to rozumné. Je to politicky nákladné rozhodnutie, ale nevyhnutné. Je to tak všade, na západe vyvoláva zvyšovanie dôchodkového veku veľké protesty, nie je to populárne opatrenie, lenže ak sa ľudia dožívajú vyššieho veku, iné riešenie nie je.

Pôvodne sa hovorilo o tom, že vstup do druhého piliera by mohol byť povinný, teraz sa o tom nehovorí.

V novele to skutočne nie je a my budeme pripomienkovať, aby sa povinný vstup opäť vrátil do systému druhého piliera. Myslíme si, že je to dobré pre sporiteľov, no výhodu vidíme aj v zjednodušení nastavení pravidiel pre prvý pilier. V súčasnosti to v jednotlivých vekových skupinách dosť kolíše.

Ako hodnotíte to, že povinný vstup existoval, no zrušil sa?

V čase, keď sa rušil, vláda nebola fanúšikom druhého piliera.

Garancie brzdia investovanie

Poďme k novele. Kritizujete, čo v novele nie je, teda zmena systému garancií. Prečo ich súčasné nastavenie považujete za hrozbu?

Garancie v súčasnosti nie sú naviazané na majetok sporiteľa, ale na výkonnosť garantovaného fondu. Hovoria, že v žiadnom desaťročnom období nesmú garantované fondy doručiť zápornú výkonnosť. Obdobia sa prekrývajú a vyhodnocujú sa v decembri. V decembri 2022 bude referenčnou hodnotou január z roku 2013 a porovnáme, či hodnota fondu rástla alebo klesala. Ak rástla, je všetko v poriadku, ak klesala, DSS-ka si musí spočítať priemerný majetok fondu za tých desať rokov a vyjadrí percentuálnu veľkosť poklesu. Tieto dve čísla vynásobí a získa sumu, ktorú musí zaplatiť do fondu zo svojho majetku.

V čom sú nevýhody?

Tieto garancie sú neadresné. V čase, keď DSS-ka peniaze dolieva do fondu, môžu v ňom byť iní sporitelia ako tí, ktorí reálne utrpeli straty. Sporitelia mohli totiž z fondu odísť, prípadne do neho vstúpiť tesne pred injekciou.

To určite nie je všetko.

Ďalší problém je v tom, že súčasný systém výrazne limituje DSS-ky v investovaní. Ak by boli úrokové sadzby na úrovni dvoch či troch percent a fond by na desaťročnom horizonte zarobil 20 až 30 percent, DSS-ky by vedeli, že teoreticky môžu relatívne veľa prerobiť a garancie by ich v investovaní neobmedzovali. Momentálne prichádza obdobie, že sme od garantovanej úrovne vzdialení na dve či tri percentá a nemôžeme si dovoliť prerobiť, aby nebolo potrebné doplácať. DSS-ky začínajú skonzervatívňovať investovanie, aby dokázali dosiahnuť zákonom požadovanú kladnú garantovanú výkonnosť. Zhodnotenie v garantovaných fondoch je tak omnoho nižšie ako keby garancie v systéme neboli.

Teraz sme niekde na úrovni troch percent. Deje sa už to, čo popisujete?

Už sa to deje. Situácia na dlhopisových trhoch sa po dlhom období vracia do normálu, no práve tento efekt spôsobuje, že cena dlhopisov sa dočasne preceňuje smerom nadol. Pred polrokom mali DSS-ky vankúše viac ako desať percentné. Inflácia a vojna na Ukrajine spôsobili, že sa vankúše výrazne oslabili. Nemám interné informácie zo všetkých spoločností, no aj verejne dostupné údaje ukazujú, že DSS-ky robia opatrenia, aby sa vyhli ďalšiemu poklesu.

Čo sa dá pre spoločnosti považovať za komfortnú zónu?

V súčasných podmienkach dlhopisové fondy nemajú možnosť výrazne rásť. Kvalitné dlhopisy so splatnosťou do desiatich rokov sa dajú kúpiť s výnosom okolo jedného percenta. Ak by sme pripustili, že komfortná zóna je približne desať percent, tak potrvá roky, kým by sa tam za súčasných podmienok DSS-ky dostali.

Čiže platí, že spoločnosti už robia opatrenia, aby neprerobili, limitujú aj výnosy a potrvá roky, kým sa budú stratégie opäť trochu uvoľňovať.

Záleží, ako si vlastnú komfortnú zónu jednotlivé spoločnosti nastavia. Za našu spoločnosti dokážem povedať, že na desiatich percentách máme pocit komfortu, pri troch percentách nie. Podľa zákona je systém garancií nastavený tak, že jeden z cieľov garantovaných fondov je kladný výnos na horizonte desiatich rokov, a tomu svoju stratégiu prispôsobujeme. Zároveň platí, že sa oberáme o potenciál rastu.

Práve preto navrhujete zmenu garancií. Navrhujete garanciu naviazanú na výšku vkladov, garanciu sumy pri kúpe anuity aj pri kúpe programového výberu. O návrhoch ste hovorili aj s predstaviteľmi Národnej banky Slovenska (NBS) aj vlády. Akú ste dostali spätnú väzbu?

Čo sa bude meniť, a čo nie, neviem predpovedať. Bol by som rád, keby sa to zmenilo. Návrhy sme predstavili ministerstvu práce, Inštitútu finančnej politiky a NBS. Neevidujem žiadne zásadné pripomienky proti tomuto návrhu. Všetci partneri to vnímajú ako vylepšenie súčasných garancií. Legislatívu tvorí ministerstvo práce a z ich strany vnímam snahu o vylepšenie garancií.

Návrat pred rok 2013

Novela obsahuje aj návrh presunu peňazí z garantovaných fondov do negarantovaných. Má ísť o 3,3 miliardy eur a 700-tisíc sporiteľov. Sú tieto čísla dostatočné?

Pri tejto téme bolo základnou otázkou to, koho presúvať. Jednou možnosťou je presúvať tých sporiteľov, ktorých v roku 2013 presunula do garantovaných fondov novela zákona a odvtedy neurobili o rozložení úspor žiadne rozhodnutie. Druhá možnosť bola presúvať všetkých, ktorí majú majetok rozložený v nesúlade s predvolenou investičnou stratégiou.

Predvolená stratégia hovorí, že štyridsaťročný sporiteľ by mal celý majetok mať v akciovom, prípadne indexovom fonde. My však môžeme mať štyridsaťročného sporiteľa, ktorý napríklad pred rokom urobil rozhodnutie, že päťdesiat percent prostriedkov chce v garantovanom fonde. Otázka teda znela, či presúvať aj tohto sporiteľa. Aktuálny návrh hovorí, že budeme presúvať iba prvú skupinu, teda pasívnych sporiteľov, ktorí neurobili žiadne rozhodnutie. Ja to teda čítam tak, že ministerstvo chce napraviť štátny zásah z roku 2013.

Ak by sme chceli presúvať aj druhú skupinu, diskusia by vyzerala inak. Štát by hovoril, že on vie, čo je pre sporiteľa dobré a nebral by do úvahy jeho osobné rozhodnutie. Vnímam to tak, že toto ministerstvo robiť nechce.

V roku 2013 sa presúvali sporitelia z negarantovaných fondov do garantovaných, ako ste vnímali tento krok?

Téma garancií sa objavila prvýkrát v roku 2009 a boli zavedené garancie vo všetkých fondoch na horizonte šiestich mesiacov. Vláda v roku 2013 chcela uvoľniť investovanie vo viacerých fondoch a presun s tým súvisí. Vláda vtedy hovorila, že žiadnemu sporiteľovi nevezmeme garanciu bez toho, aby sa znovu nevyjadril, že s tým súhlasí. Štát dal všetkým garanciu, vytvoril bod nula a kto chcel, ten sa mohol prepnúť do negarantovaného fondu.

Dalo sa zo strany DSS-iek urobiť v tom čase viac pre to, aby toľko ľudí neostalo v garantovaných fondoch?

DSS-ky robili maximum. Vtedy skončilo v garantovaných fondoch približne 90 percent sporiteľov, v súčasnosti ich je tesne nad päťdesiat. Presuny za tie roky urobili DSS-ky, nie vláda.

Do druhého piliera  neustále vstupujú noví ľudia. V akom pomere idú ich prostriedky do garantovaných a negarantovaných fondov?

Toto je paradox druhého piliera, že 95 percent sporiteľov bez ohľadu na to, či vstupovali pred presunom, prípadne po ňom, sa rozhodlo pri vstupe správne. Napriek tomu sa za najväčší problém druhého piliera považuje nevhodné rozloženie úspor. To spôsobil práve štátny zásah. Aj pred ním bola väčšina aktív v rizikovejších rastových fondoch. V súčasnosti si 95 percent novovstupujúcich sporiteľov vyberá správne.

Vráťme sa k presunu. Hovoríte, že štát vás vystavuje riziku žalôb. Prečo?

Riziko vnímame v tom, že novela hovorí iba o lehote, dokedy treba sporiteľa presunúť. Máme na to jeden a pol roka. Nech to presunieme kedykoľvek, okrem jediného konkrétneho bodu, tak sporiteľ bude môcť povedať, že DSS mohla o jeho presune rozhodnúť vo vhodnejšom čase. Sporitelia sa preto budú pýtať prečo DSS presúvala peniaze práve tak ako ich presúvala. Jeho prípadný hnev bude smerovať na DSS-ku a prenesene aj na tvorcu legislatívy.

Rizikom je aj prípadný pokles trhov, ktorý môže nastať tesne po presune. Sporitelia sa budú pýtať, prečo majú na účte zrazu menej a je pritom úplne jedno, že fond môže stratu za mesiac zmazať. Sporiteľ bude vidieť, že DSS presunula úspory vo výške dvetisíc eur, no zrazu je z nich len 1700 eur. To môže vytvárať nestabilitu. Štát by mal preto presnejšie definovať aspoň rámcové pravidlá presunu. Ten by mal byť postupný, mal by existovať jasný plán presunu a tieto pravidlá by mali byť jasne určené.

Prečo sa prostriedky nepresunú k poslednému možnému termínu?

Vystavujeme sa riziku, že trhy budú mať za sebou dlhšie obdobie rastu a po presune príde pád. Jednorazový presun nie je v súlade s odbornou starostlivosťou a vo všeobecnosti panuje zhoda, že presun by mal byť postupný. O tom sa nepochybuje.

Vyštudoval finančnú matematiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V súčasnosti je predsedom predstavenstva spoločnosti Allianz SDSS. Na jeseň 2019 sa stal predsedom predsedníctva ADSS.

Dávky inak

Novela hovorí o razantnej zmene vyplácania úspor. Polovica úspor by mala ísť na desaťročný programový výber, zvyšok na kúpu anuity. Ako hodnotíte túto zmenu?

Je to krok správnym smerom. Ťažisko spôsobu výberu by malo byť práve v tom, aby dôchodok bol dlhodobý. Tento návrh rieši viaceré problémy, ktoré mal povinný nákup anuity v minulosti. Keď sa nákup zavádzal, sporitelia sa sťažovali, že nasporené prostriedky sa po kúpe anuity nedali dediť. Anuita je poistný produkt a poisťovňa poistné nevráti späť. Ak sporiteľ zomrie po mesiaci strávenom na dôchodku, jeho peniaze poisťovňa použije na výplatu pre tých, ktorí žijú dlhšie ako priemer. Novela rieši dediteľnosť, lebo všetky prostriedky určené na programový výber budú plne dediteľné.

Programový výber je určený na obdobie desiatich rokov, napriek tomu toto obdobie môže byť aj dlhšie, aj kratšie. Ako toto v zákone vzniká?

Programový výber existuje aj v súčasnosti. Počas obdobia čerpania prostriedkov sú nasporené peniaze v garantovanom fonde, tam pracujú, hodnota zostatku sa mení podľa vývoja trhov. Poklesy a rasty sú menšie ako pri akciovom fonde, no aj tento fond kolíše. Vidno to aj tento rok, keď sú garantované fondy v mínuse na úrovni piatich percent.

Keď sa programový výber začína, vezme sa nasporená suma, rozdelí sa na desaťročné obdobie, teda stodvadsať mesiacov. Povedzme, že to je sto eur mesačne. Ak dôchodkový fond klesá, tak nasporená suma nestačí na 120 stoeurových dávok a minie sa skôr. Tu ako asociácia navrhujeme určité vylepšenie, keďže jednou z garancií, ktorú navrhujeme, je garancia celej sumy, ktorú klient mal na začiatku programového výberu. Ak by sa teda suma minula skôr, lebo došlo k poklesu na trhoch, rozdiel doplatí zo svojho majetku DSS-ka. Klient si tak môže byť istý minimálnou sumou, ktorú bude celých 120 mesiacov dostávať.

Prostriedky určené na programový výber musia byť všetky v garantovanom fonde pred začiatkom vyplácania, čiže DSS na seba berie riziko, ktoré vyplýva z investovania do garantovaných fondov.

Áno.

Pri kúpe anuity je to však inak.

Momentálny návrh novely zákona hovorí, že v čase odchodu do dôchodku musia byť všetky peniaze určené na programový výber v garantovanom fonde, druhá časť môže byť aj v akciách. Novela však hovorí, že DSS musí počas piatich rokov podiel akcií znížiť na 12,5 percenta a potom to už môže držať až do kúpy anuity. To sa nám zdá ako príliš rizikové. Keď sú peniaze nachystané na jednorazovú kúpu anuity, už nejaký čas pred tým by mal sporiteľ mať peniaze v garantovanom fonde. Opäť aj na túto časť prostriedkov navrhujeme zaviesť garanciu.

Novela počíta aj s tým, že sa zrušia poplatky, ktoré si DSS-ky účtujú za výkonnosť pasívnych fondov a vedenie účtu. Problém vidíte najmä v druhom opatrení. Prečo?

Nie je pre nás viac problematické, je viac prekvapivé. O odôvodnenosti poplatku za zhodnotenie indexových fondov sa diskutuje už dlho. Očakávali sme, že ministerstvo bude chcieť tieto poplatky znížiť. Nevedeli sme, či bude chcieť poplatok z desiatich percent niekam znížiť či utlmiť až na nulu.

Prekvapil nás návrh na zníženie odplaty za vedenie účtu, pretože doteraz o tom nikto nehovoril ako o probléme. Tiež nás prekvapuje radikálnosť tohto kroku, pretože sa znižuje až na nulu. Novela zároveň počíta s tým, že  poplatky sa na nulu znížia hneď po nadobudnutí účinnosti. Ak by to takto prešlo, hospodárenie DSS-iek bude výrazne poznačené, klesnú nám tržby. DSS nemajú zo zákona možnosť zlepšovať hospodárenie iným typom príjmov. Akékoľvek zníženie poplatkov sa tak ihneď premietne do nižších tržieb a horších hospodárskych výsledkov.

Objavuje sa argument, že rozsah druhého piliera bude rásť a zvyšné poplatky výpadok vykryjú. Nesúhlasíte?

Nesúhlasíme, minimálne nie v krátkodobom horizonte. Všetky opatrenia, ktoré budú smerovať k rastu majetku, sa prejavia v horizonte jedného desaťročia, no škrty v poplatkoch majú prísť hneď. Navyše táto zmena znamená, že by spoločnosti museli meniť svoje IT systémy, ak by to prešlo, a tak sa mení v podstate všetko. Zmenila by sa sporiaca fáza, výplatná fáza, menilo by sa všetko, a to sú nákladné zásahy. Okrem toho počítame s tým, že zmena by výrazne zvyšovala prevádzkové náklady. DSS-ky by mali vyplácať programový výber, čo znamená, že v horizonte niekoľkých rokov budú DSS-ky vyplácať desaťtisíce dávok.

Zmeny sa dotknú aj dedenia.

Budeme riešiť výrazne viac agendy okolo dedenia, pretože u nás budú zostávať klienti o desať rokov programového výberu dlhšie. Hoci to znie kruto, bude to znamenať viac agendy, pretože úmrtnosť vo vyšších vekových kategóriách stúpa. Kohorta vo veku 62 až 74 rokov má bohužiaľ výrazne vyššiu úmrtnosť ako mladšie ročníky.

Kritika poplatku za zhodnotenie v pasívnych fondoch má nejakú vnútornú logiku v tom, že správca sa o zhodnotenie nepričiňuje vlastným know-how. Prečo vôbec vznikol?

Vtedy diskusia viedla k tomu, že výrazne klesla odplata za správu. Stretávali sme sa s tvrdením, že DSS-ky sa vôbec nemusia snažiť klientovi zarobiť, lebo majú svoje zárobky isté. Tak nám bolo povedané, že poplatok za správu sa zníži o viac ako polovicu, teda z 0,78 percenta na 0,3 percenta, no zavedie sa motivačný poplatok za zhodnotenie vo všetkých fondoch. Navyše štruktúra nákladov v aktívnych a pasívnych fondoch je takmer identická. Obom sporiteľom posielame výpisy, počítame majetok, obaja môžu prestupovať a rovnaká je aj agenda proti praniu špinavých peňazí.

Ak by DSS-ky nemali odplatu za vedenie účtu a zároveň by vývoj na trhu bol taký, že nedosiahnu ani na poplatok za zhodnotenie, tak poplatok za správu vykompenzuje prevádzkové náklady, no návratnosť kapitálu pre akcionárov by bola veľmi nízka. Bola by výrazne nižšia ako je návratnosť kapitálu pre veľké fondy všade vo svete. Bol by to málo výnosný typ podnikania.

Ďalšou okolnosťou, ktorú prináša novela, je, že niektorým sporiteľom sa vypne automatický presun úspor do garantovaných fondov pred dôchodkom. Ako to vnímate?

Týka sa to aktívnych sporiteľov, teda ľudí, ktorí urobili aktívne rozhodnutie o úsporách, Môže to byť zámer dať možnosť aktívnym sporiteľom rozhodovať o svojich úsporách bez ohľadu na fázu životného cyklu. Myslíme si, že to nie je správne, že obmedzenia na mieru rizika by blízko pred dôchodkom mali existovať.

Ten mechanizmus sa má aj tak meniť.

V súčasnosti platí, že po dovŕšení 52. roku života klienta presúvame časť majetku do dlhopisov. Po desiatich rokoch končíme na nule. Navrhovaná novela to začína skôr, v 45. roku života, no končí sa tak, že 12,5 percenta majetku môže ostať v akciách. My si myslíme, že dobrý by bol kompromis, ktorý by sa týkal všetkých. Začínali by sme v 52. roku života, tempo presunu by sa spomalilo a skončili by sme presne tak ako navrhuje novela. Nejaká časť majetku by tak ostala v rizikových fondoch.

Podľa návrhu ministerstva by sme v súčasnosti nechali už začatý presun dotknutých sporiteľov tak, a každý by mal majetok presunutý v takom pomere, v akom by ho účinnosť novely zastihla.

Dátum vydania: 21.05.2022

Zdroj: Trend.sk

Autor: Ján Beracka

Upozornenie

Upozornenie podľa zákona č. 43/2004: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.