Minister práce by druhý pilier obmedzil 4-percentným odvodom

Krajniak chce siahnuť na druhý pilier, aby si splnil rodičovský bonus

Minister práce by druhý pilier obmedzil 4-percentným odvodom.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) tvrdí, že prijať veľkú dôchodkovú reformu, ktorá je súčasťou Plánu obnovy, stačí do konca roka 2022. Nechce tak tlačiť na pílu, ak zatiaľ nemá politickú podporu.

Začiatkom novembra vláda schválila novelu zákona o sociálnom poistení (mala reformovať prvý dôchodkový pilier), ale dve kľúčové zmeny z nej vypadli.

Prvou bolo naviazanie dôchodkového veku na takzvaný dôchodkový automat, teda na strednú dĺžku dožitia. Tento bod podporujú ekonómovia, pretože by pomohol k dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Dostatočnú podporu nenašla ani Krajniakova srdcovka. Ide o rodičovský bonus, ktorým by potomkovia prispievali rodičom na penziu. Rodičovský bonus narazil na odpor ministerstva financií, Národnej banky Slovenska i Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Krajniak sa však nápadu naň nechce vzdať. Tvrdí, že súčasný systém je nespravodlivý, pretože ak rodič vychová deti, ktoré pracujú, štát sa mu za to „odmení“ nižším dôchodkom.

Chce to otočiť naruby: Kto vychová deti, ktoré pracujú, má dostať vyšší dôchodok. Systém umožní deťom posielať časť odvodov platených do Sociálnej poisťovne (2,5 % z hrubej mzdy) svojim rodičom, pokiaľ už poberajú dôchodok.

Rodičovský bonus Krajniak považuje za principiálnu vec a navrhol už plán, ako by sa dal financovať. Jednou z ideí je financovanie na úkor príspevkov do druhého piliera.

Viac peňazí do prvého piliera

Rodičovský bonus by v navrhovanej podobe mohol stáť verejné financie 570 miliónov eur v roku jeho zavedenia (predpokladá sa rok 2023) a v dlhom období si udrží približne rovnaký vplyv v pomere k HDP, teda približne 0,5 percenta.

Keďže vo verejných financiách platí zákon zachovania bilancie, je zrejmé, že dodatočné milióny eur bude musieť niekto zaplatiť.

Jedným z riešení, ako by sa mohol rodičovský bonus financovať, je zníženie odvodov do druhého piliera a odvádzať tak viac do prvého pribežného piliera. Je to idea, ktorú zatiaľ ministerstvo práce nechce oficiálne komunikovať, ale Krajniak ho načrtol v rozhovore pre portál Postoj.

„Navrhujem, aby sme znížili odvod do druhého piliera napríklad na štyri percentá a ušetrené peniaze by šli na rodičovský bonus. Samotní slovutní analytici z ministerstva financií, z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a z Národnej banky nespochybňujú, koľko peňazí ide na druhý pilier. Tak v poriadku, z týchto peňazí môžeme zaplatiť toľko rodičovských bonusov, koľko budeme chcieť,“ povedal minister práce.

V súčasnosti predstavujú odvody na starobné poistenie 18 percent z vymeriavacieho základu: 12,75 percent ostáva v Sociálnej poisťovni a 5,25 percenta putuje na súkromný účet sporiteľa v DSS.

Pomer odvodov sa každým rokom mení, pričom príspevok do druhého piliera sa zvyšuje každoročne o 0,25 percenta. V roku 2024 sa bude do druhého piliera odvádzať konečných 6 percent a do Sociálnej poisťovne 12 percent z vymeriavacieho základu. Krajniak chce túto logiku ukončiť a presunúť viac odvodov do Sociálnej poisťovne na úkor druhého piliera.

Ak by sa odvod do druhého piliera znížil zo súčasných 5,25 na štyri percentá, znamenalo by to zníženie ročných príspevkov do druhého piliera o približne 200 až 220 miliónov ročne.

Ide len o hrubý odhad, ktorý sa ťažko počíta, keďže počas tohto aj minulého roka platili kvôli pandémii rôzne posuny a výnimky na odvody poistného.

Krátkozraký nápad bez efektu

Zobrať časť odvodov z druhého piliera by bol ďalším zásahom do dôchodkového systému a nepomohol by jeho stabilite. „Tieto vyjadrenia jasne demonštrujú krátkozrakosť politiky ministra a jeho ideologickú slepotu,“ kritizuje nápad vedúci výskumného tímu Oranžová obálka a odborník na dôchodky Ján Šebo.

Pri prvom pilieri sú zdroje účelovo použité na financovanie existujúcich dôchodkov, ale v druhom pilieri si pracujúci sporia sami na svoj dôchodok. Peniaze sa v ňom zhodnocujú a nemíňajú sa okamžite.

Akékoľvek snahy o zoslabenie významu druhého piliera zo strany politikov bez adekvátnej kompenzácie vyšších budúcich výdavkov vníma Ján Šebo ako populizmus a neznalosť problematiky fungovania dôchodkového systému z dlhodobého hľadiska.

Návrh Krajniaka presunúť časť odvodov z druhého do prvého piliera by bolo z hľadiska financií krátkodobým riešením, ktoré však ťažko považovať za reformu. „Druhý pilier je v súčasnosti robustný, o čom svedčí aj objem majetku vo výške viac ako 11,8 miliardy eur. Zníženie objemu príspevkov do druhého piliera výrazne negatívne ovplyvní mladšiu generáciu ako tú staršiu,“ upozorňuje ekonóm a prodekan na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan.

Zmeny v nových príspevkoch platených v súčasnosti majú totiž väčší vplyv na mladších sporiteľov ako na dlhoročných vzhľadom na objem ich aktuálnych úspor a dobu sporenie.

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) v doterajších diskusiách s ministerstvom práce nezaznamenala žiadny návrh na zníženie príspevkov do druhého piliera. „Naopak v návrhu ústavného zákona sa priamo uvažovalo o ochrane sporiteľov pred takýmito krokmi,“ tvrdí predseda predsedníctva ADSS Miroslav Kotov.

Priznáva, že časť odvodov, ktoré si sporitelia presúvajú do druhého piliera, na jednej strane zvyšuje tlak na súčasné hospodárenie Sociálnej poisťovne, no deje sa tak v prospech budúceho hospodárenia. „To je presne ten dôvod, pre ktorý druhý pilier vznikol – znížiť budúce nároky sporiteľov z prvého piliera, ktorý pod vplyvom demografického vývoja nebude schopný tieto nároky plniť,“ vysvetľuje.

Prípadné zníženie odvodov do druhého piliera by tak bolo len prenesením ďalšej záťaže na dnešnú mladú generáciu, ktorá by musela v budúcnosti viac napĺňať mešec na dôchodky.

Reformy (zatiaľ) bez zmeny

Ministerstvo práce dlhodobo proklamuje, že príde s návrhmi ako zlepšiť dôchodkový systém ako celok, ale podľa ekonóma Mešťana ho chce opatreniami skôr destabilizovať.

Od apríla 2013 má druhý (ale aj tretí) pilier problém s nesprávnym rozložením úspor. Takmer milión sporiteľov (niečo cez 60 percent všetkých) si sporí v garantovaných fondoch, čím sa pripravujú o potenciál zhodnotenia úspor v dlhodobom horizonte v indexových a akciových fondoch. Tieto fondy zarobili za posledných 12 mesiacov od 15 do 29 percent, ale garantované dlhopisové fondy sú v miernej strate.

„Rozdelenie sporiteľov ešte stále nie je optimálne, a ministerstvo ani niekoľko rokov od analýzy Inštitútu finančnej politiky nezaviedlo preddefinovanú investičnú stratégiu respektíve nevyvinulo väčší tlak na dôchodkové správcovské spoločnosti, aby tento problém vyriešili,“ tvrdí Mešťan.

Neinšpirovalo sa ani tým, aby boli aj v druhom pilieri zavedené fondy životného cyklu po vzore pobaltských krajín, ktoré postupne nahradili tradičné dôchodkové fondy práve fondami životného cyklu, aby si jednoduchšie mohli sporitelia vybrať vhodný fond pre seba v závislosti od svojho veku a doby sporenia.