Otázka je, koho a ako presunúť
Nová dôchodková legislatíva na dlhé roky určí budúcnosť miliónov obyvateľov Slovenska.
Takmer milión sporiteľov v druhom pilieri si sporí v garantovanom fonde, čím sa pripravuje o potenciál zhodnotenia úspor v dlhodobom horizonte v indexových a akciových fondoch. Medzi odborníkmi panuje vzácna zhoda, že zásadným problémom je dosah štátom nariadeného presunu sporiteľov do garantovaného fondu z roku 2013.
V súčasnosti si v garantovaných fondoch sporí 940-tisíc ľudí, z toho približne 850-tisíc sporiteľov sa tak presunulo práve v roku 2013. Objem majetku v dlhopisových fondoch dosahuje vyše 7 miliárd eur.
Majetok sporiteľov, ktorý je predmetom potenciálneho presunu, predstavuje 2,5 miliardy až 6 miliárd eur.
Podľa návrhu Asociácie DSS by sa do negarantovaných fondov mala presúvať len časť úspor sporiteľov, ktorí sa ocitli v roku 2013 v negarantovaných fondoch a odvtedy sú po celý čas pasívni.
Presun do negarantovaných fondov by sa netýkal sporiteľov, ktorí do garantovaných fondov vstúpili po roku 2013, a ani tých, ktorí si od roku 2013 časť úspor presunuli z dlhopisových fondov do negarantovaných fondov.
Treba presne nastaviť v zákone, kedy a koho presunúť
Návrh Asociácie DSS predpokladá, že majetok sporiteľov by sa mal postupne presúvať z garantovaných fondov do negarantovaných počas troch rokov. Napríklad každý štvrťrok by sa presunula časť penzijných úspor do akciových alebo indexových fondov.
Presun sporiteľov a zásadná úprava mechanizmu garancií sú nutné opatrenia na zvýšenie výnosnosti druhého piliera.
Súčasný mechanizmus garancií nespĺňa pôvodný cieľ, je nesprávne zacielený a výrazne znižuje potenciál výnosov.
Pri stratách v dlhopisových fondoch musia dôchodkové spoločnosti doplácať majetok aj mladým sporiteľom, ktorí majú pred sebou ešte veľa rokov sporenia. Zbytočne prísny garančný mechanizmus tak tlačí DSS do konzervatívnych stratégií a uberá potenciál zhodnotenia.
Asociácia DSS v tejto fáze navrhuje zrušenie garancií v systéme, prípadne úpravu a zacielenie na sporiteľov v záverečnej fáze sporenia. Navyše, garancie dnes nechránia sporiteľov pred zlým investovaním DSS, ale skôr pred politikou záporných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, čo nebolo ich pôvodným cieľom.
V súčasnosti si v druhom pilieri sporí na dôchodok každý druhý pracujúci občan Slovenska, spolu viacej ako 1,6 milióna sporiteľov, a úspory budúcich dôchodcov dosahujú takmer 11,5 miliardy eur.
„Zhodujeme sa na tom, že Slovensko potrebuje moderný a stabilný dôchodkový systém, a preto diskutujme o tom, aké parametre má mať. Sporenie na dôchodok presahuje volebné obdobia, preto by diskusia mala byť odborná a faktografická,“ deklarujú Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) a Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS).
Správcovia úspor: Sme si vedomí zodpovednosti za budúce dôchodky
