Piati odborníci radia či zostať v dlhopisovom fonde
Piati odborníci radia Milanovi Krajniakovi, či má zostať v II. pilieri v dlhopisovom fonde a či je ešte čas ho zmeniť
Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak nedávno povedal, že je v druhom pilieri a patrí k sporiteľom, ktorí neurobili od vstupu žiadne rozhodnutie.
„Predpokladám, že som v dlhopisovom fonde. Priznám sa, mojou hlavnou motiváciou pri vstupe bolo iba to, aby moja rodina mohla zdediť moje úspory v prípade, ak by sa mi náhodou niečo stalo.“
Oslovili sme piatich odborníkov na sporenie a dôchodky, ktorí radia, prečo je lepšie, ak si je sporiteľ istý, v ktorom dôchodkovom fonde si sporí, a čo sa mu oplatí urobiť, ak je vo veku ministra Krajniaka a od začiatku si sporí v dlhopisovom dôchodkovom fonde.
Zhodujú sa, že pre sporiteľa je dôležité, aby vedel, v ktorom dôchodkovom fonde si sporí, aby vedel, ako by sa mal ako sporiteľ zachovať. „Podobne ako keby ste stáli pri pumpe na čerpacej stanici a netušili, či máte tankovať benzín, naftu alebo dobíjať batérie. Keď sa veziete, je to úplne jedno. Keď ale potrebujete natankovať, je to zásadná informácia.“
Opýtali sme sa:
1. Čo získa sporiteľ v druhom pilieri tým, že vie, v akom dôchodkovom fonde si sporí? Ako rýchlo to vie zistiť?
2. Ak má sporiteľ okolo päťdesiatky a je v dlhopisovom fonde, mal by ešte meniť svoju investičnú stratégiu?
3. O čo vlastne prišli sporitelia, ktorí dnes majú okolo päťdesiatky, sú v II. pilieri, povedzme, od roku 2005, a keď štát prehodil ich úspory v roku 2013 do dlhopisového fondu, nič s tým doteraz neurobili?
4. Čo sú podľa vás najväčšie výhody alebo prínosy druhého piliera z pohľadu sporiteľov?
Michal Nalevanko, finančník a odborník na dôchodkové systémy,
Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied,
Michal Mešťan, prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici,
Pavel Škriniar, ekonóm Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave,
Maroš Ovčarik, riaditeľ Partners Investments.
Tu sú ich celé odpovede:
1. Čo získa sporiteľ v II. pilieri tým, že vie, v akom dôchodkovom fonde si sporí? Ako rýchlo to vie zistiť?
Michal Nalevanko,
finančník a odborník na dôchodkové systémy
Taká banálna otázka, napadlo mi po jej prvom prečítaní. Čo už môžem ako sporiteľ získať tým, že viem, v akom dôchodkovom fonde mám svoje úspory? Ak by som bol fajčiar, čo už len získam po prečítaní letáku zo zdravotnej poisťovne, v ktorom sa dozviem, že fajčenie zabíja?
Samotná informácia o tom, v ktorom fonde som, ale dôležitá je. Nie pre ňu samotnú, je dôležitá preto, aby som vedel, ako by som sa ako sporiteľ mal zachovať. Podobne ako keby ste stáli pri pumpe na čerpacej stanici a netušili, či máte tankovať benzín, naftu alebo dobíjať batérie. Keď sa veziete, je to úplne jedno. Keď ale potrebujete natankovať, je to zásadná informácia.
Väčšina sporiteľov v druhom pilieri stojí pri nesprávnej pumpe. Do dôchodku majú ďaleko a ich úspory sú v tých najnevýhodnejších fondoch. Len preto, že to takto zariadila politická elita bez štipky poznania súvislostí. Veľa sporiteľov o tom aspoň tuší. Pre tých zvyšných je informácia o type svojho dôchodkového fondu dôležitá. Už len preto, aby svoje zaváhanie v minulosti mohli napraviť. Na výpise, ktorý začiatkom roka posielajú správcovia dôchodkových fondov svojim klientom, je aj informácia o tom, v ktorom dôchodkovom fonde (alebo fondoch) má každý sporiteľ rozložené úspory. Nájsť označenie „garantovaný“ fond je otázkou pár sekúnd.
Ak sa im to nepodarí, zhodou okolností v druhom pilieri nie sú na nesprávnom mieste. Ak áno, je čas zmeniť to. O to viac, že trhy im v súčasnosti ponúkajú „výpredajové“ ceny.
Vladimír Baláž,
ekonóm Slovenskej akadémie vied
Kto sa o sporenie a investovanie zaujíma, vie, v ktorom fonde si sporí, a môže optimalizovať svoje investičné rozhodnutia. Značnú časť sporiteľov (vrátane vzdelaných a inteligentných) to vôbec nezaujíma. A aj keď dostanú výpis z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nerozumejú mu. Nemusíme týchto ľudí znevažovať. Sú ľudia, ktorí neustále sledujú burzové správy, a sú aj takí, ktorým je to cudzie, radšej sa venujú svojej profesii.
Michal Mešťan,
prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
Informáciu o tom, v ktorom [lock e]fonde sa nachádza, vie sporiteľ zistiť relatívne rýchlo. Stačí zavolať na infolinku svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), prípadne si pozrieť výpis, ktorý mu jeho DSS poslala začiatkom tohto roka, alebo sa prihlásiť na svoj účet sporiteľa na webovej stránke DSS (alebo využiť mobilnú aplikáciu, ktorú niektoré DSS svojim sporiteľom ponúkajú).
Zistením tejto informácie môže sporiteľ získať do budúcnosti vyšší dôchodok a v závislosti od toho, v ktorom fonde si s ohľadom na svoj vek sporí, urobí buď rozhodnutie prestúpiť z daného fondu do vhodnejšieho, alebo v ňom zostane, ak vyhovuje jeho investičnej stratégií v závislosti od jeho veku.
Pavel Škriniar,
ekonóm Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave
Obdobná otázka by mohla znieť: Čo získam tým, ak viem, aké palivo treba natankovať do auta? Odpoveď na ňu by mohla znieť: Nesprávnym palivom skrátite dojazd. To isté platí aj o úsporách na dôchodok. Nesprávny fond zbytočne zníži dôchodok.
Zistiť, v ktorom fonde má sporiteľ dôchodkové úspory, sa dá veľmi rýchlo. Stačí si pozrieť výpis, ktorý prišiel pred pár týždňami. Prípadne sa stačí prihlásiť cez web. Pri zabudnutom hesle je k dispozícii funkcia „zabudol som heslo“. Stačí iba chcieť sa o to zaujímať, čo je pre mnohých sporiteľov tá najväčšia prekážka.
Maroš Ovčarik,
riaditeľ Partners Investments
Vedieť, kde si sporím, je kľúčové, ak chcem získať z druhého piliera maximum. Je zásadný rozdiel dlhodobo si sporiť vo fonde, kde je priemerný ročný výnos dve percentá a kde desať percent.
Ak niekto nevie alebo má pochybnosti, či má vôbec druhý pilier, zistí to prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Na overenie bude človek potrebovať meno, priezvisko a rodné číslo, prípadne informáciu o svojom zamestnaní. Na infolinke poskytnú informáciu, či si človek sporí v druhom pilieri. Vie sa tiež dozvedieť, s ktorou dôchodcovskou správcovskou spoločnosťou má uzatvorenú zmluvu.
2. Ak má sporiteľ okolo päťdesiatky a je v dlhopisovom fonde, mal by ešte meniť svoju investičnú stratégiu?
Michal Nalevanko,
finančník a odborník na dôchodkové systémy
Tento vek je už hraničný a vo všeobecnosti by som neodporúčal presun úspor do rizikovejších dôchodkových fondov. Na takýchto sporiteľov už podľa zákona čaká pravidelné presúvanie úspor do garantovaného fondu, čo je ekvivalentom skrátenia investičného horizontu.
Zámerne ale hovorím, že ide o všeobecné tvrdenie. Nie každý, kto má okolo 50 rokov a úspory v druhom pilieri, chce maximalizovať vyplácaný dôchodok. Určite existujú takí, ktorí do dôchodku neplánujú odísť v tabuľkovom veku, budú pracovať dlhšie. Alebo nie sú na penziu z druhého piliera odkázaní vôbec a berú ho ako zvýhodnenú formu vytvárania finančnej rezervy pre svoju rodinu.
Vladimír Baláž,
ekonóm Slovenskej akadémie vied
To je ťažká a komplexná otázka. Ak bol sporiteľ od vzniku druhého piliera len v dlhopisovom fonde, potom nezarobil ani na infláciu. Reálne tam má menej, ako tam vložil. Aj keby celé úspory presunul do indexového fondu, nie je isté, či bude jeho dôchodok vyšší ako u ľudí, čo sú len v prvom pilieri. Najmä ak ide o sporiteľa s podpriemerným príjmom. Pre takýchto ľudí by asi bolo lepšie z 2. piliera vystúpiť, čo však nie je v súčasnosti možné. Sporitelia s vyšším príjmom môžu zariskovať a presunúť 60 až 80 % úspor do indexového fondu. Pod podmienkou, že tolerujú možnosť vysokej straty.
Michal Mešťan,
prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
Ľudia vo veku okolo 50 rokov majú pred sebou ešte približne 14 až 15 rokov sporenia, čo je relatívne dlho na to, aby mali všetky úspory iba v dlhopisovom garantovanom fonde.
Určite by sporiteľ v tomto veku mohol presunúť čas svojich úspor do indexových fondov a rozložiť si úspory napríklad v pomere indexový v. dlhopisový fond 80 : 20, 70:30 alebo 60 : 40 (údaje uvádzame v percentách), pričom všetky existujúce príspevky by mal v plnej výške (100 %) smerovať do negarantovaných indexových fondov.
Ak by sa rozhodol presunúť existujúce úspory do rizikovejších fondov, s ohľadom na aktuálnu situáciu by bolo vhodné realizovať tento presun po častiach (určite nie jednorazovo).
Pavel Škriniar,
ekonóm Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave
Určite by aspoň nové príspevky mali ísť do akciového alebo indexového fondu. Podľa vzťahu sporiteľa k investičnému riziku a po vysvetlení (a pochopení) fungovania kapitálových trhov dáva zmysel presunúť do týchto fondov aj časť majetku.
Maroš Ovčarik,
riaditeľ Partners Investments
Päťdesiatročný sporiteľ vie posielať napríklad všetky nové príspevky do indexových fondov. Zároveň existujúce úspory môže rozdeliť v pomere 80 : 20, prípadne 90 : 10 v prospech garantovaných fondov.
Do dôchodku mu stále ostáva minimálne štrnásť rokov. Dátumom odchodu do dôchodku si nemusí nechať okamžite vyplácať dôchodkovú rentu, čím si vie predĺžiť investičný horizont ešte viac.
3. O čo vlastne prišli sporitelia, ktorí dnes majú okolo päťdesiatky, sú v II. pilieri, povedzme, od roku 2005, a keď štát prehodil ich úspory v roku 2013 do dlhopisového fondu, nič s tým doteraz neurobili?
Michal Nalevanko,
finančník a odborník na dôchodkové systémy
Stručne: o peniaze. V posledných rokoch sa akciovým trhom veľmi dobre darilo, no na ich dôchodkových úsporách sa to vôbec neprejavilo. Obrazne povedané – Slováci nechali tisíce eur ležať na zemi, ani sa nenamáhali zohnúť sa po ne. Tým nemám na mysli len ľudí s vysokými príjmami, o tisícky eur prišli aj tí, ktorí zarábali priemernú mzdu (alebo mzdu blízko nej). Ak by sme spočítali, o koľko takto prišli všetci sporitelia spolu, dostali by sme sa k číslu okolo troch miliárd eur.
Vladimír Baláž,
ekonóm Slovenskej akadémie vied
Prišli o zaujímavý výnos. Otázka je, či za ušlý výnos je zodpovedný štát alebo sporiteľ. Slováci skladujú desiatky miliárd eur na bankových vkladoch so záporným výnosom. Vrátane úspor na dôchodok. Má im štát tieto peniaze presúvať do indexových podielových fondov? Ak prijmeme fakt, že úspory v DSS sú majetkom sporiteľov, potom sa o tento majetok majú starať. Kto sa o majetok nestará, znehodnotí ho. Ak sa o úspory neviem/nechcem starať, mal by som byť len v prvom pilieri.
Michal Mešťan,
prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
Odpoveď je jednoduchá – o vyšší dôchodok v budúcnosti. Stačí sa pozrieť na rozdiel v kumulatívnej výkonnosti negarantovaných indexových či akciových fondov a dlhopisových garantovaných fondov. Ako ukazujú aj udalosti z posledných dní, je dosť možné, že obdobie kontinuálneho rastu, ktoré bolo charakteristické s pár korekciami počas posledných približne 10 až 13 rokov, sa v blízkej budúcnosti nemusí opakovať, respektíve môžeme očakávať nižšie výnosy.
Pavel Škriniar,
ekonóm Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave
Sú dve roviny. Ušlý zisk nebolí, lebo oň človek reálne neprišiel. Niečo iné je prísť o úlovok a iné neísť na lov, aj keď výsledok je totožný. Druhý pohľad hovorí, že keby bolo keby, mohol by mať aspoň o 100 eur vyšší dôchodok.
Maroš Ovčarik,
riaditeľ Partners Investments
Zjednodušený modelový príklad hovorí, že ak by som si šestnásť rokov posielal do garantovaných dlhopisových fondov s ročným výnosom dve percentá päťdesiat eur mesačne, dnes by tam bolo 11 321 eur (z toho samotný výnos 1 721 eur). Keby za rovnaké obdobie odchádzali peniaze do indexových fondov s výnosom len osem percent, dnes by som mal nasporených 19 489 eur, teda výnos by bol viac ako päťnásobne vyšší (9 889 eur).
Príklad je ilustratívny, keďže indexové fondy tu máme od roku 2012, do budúcnosti má však tento príklad veľmi jasné posolstvo pre ľudí, ktorí sú stále v garantovaných fondoch.
4. Čo sú podľa vás najväčšie výhody alebo prínosy druhého piliera z pohľadu sporiteľov?
Michal Nalevanko,
finančník a odborník na dôchodkové systémy
Rýchla anketa medzi mojimi kolegami ukázala, že najväčším benefitom je možnosť dedenia dôchodkových úspor. To je jeden z faktorov, ktorý bol propagovaný aj pri zavádzaní druhého piliera pred takmer 20 rokmi.
Ďalším malo byť to, že o výške dôchodku z tohto systému nebudú rozhodovať politici. Všetko malo závisieť od rozhodnutia samotných sporiteľov. Od ich výberu konkrétnej DSS aj konkrétneho fondu. Po tom, ako politici zdeformovali celý systém a z piliera, ktorý mal rovnocenné postavenie s prvým, urobili doplnkový „pilierik“, by už ale podobné tvrdenie neobstálo.
K výhodám by som ešte pridal aj možnosť výberu rôznych foriem vyplácania dôchodku, medzi ktorými je aj možnosť jednorazového výberu. Nie je to dlhý zoznam, no sporitelia vnímajú druhý pilier inak ako tí, ktorým ide napríklad o udržateľnosť dôchodkového systému a verejných financií.
Vladimír Baláž,
ekonóm Slovenskej akadémie vied
Najčastejšie uvádzaná (a najkurióznejšia) je možnosť dedenia úspor. V skutočnosti sa obrovská väčšina sporiteľov dožije výplaty úspor. Najväčším prínosom druhého piliera je (aspoň teoreticky) možnosť vyššieho dôchodku (pri investovaní sa vždy pohybujeme v rovine pravdepodobnosti). Pre ľudí, ktorých baví investovanie a ktorí majú vyšší príjem, poskytuje druhý pilier možnosť dizajnovať si vlastný dôchodok.
Korektne treba uviesť aj možné nevýhody druhého piliera. Diskusie o druhom pilieri sa takmer vždy vedú len o investičnej fáze, ale nie o výplatnej. Priemerný sporiteľ strávi na dôchodku 20 až 25 rokov. Na rozdiel od prvého piliera dôchodky z druhého piliera nie sú indexované o aktuálnu infláciu a rast miezd. Dlhšie obdobie zvýšenej inflácie môže kúpnu silu týchto dôchodkov úplne vymazať.
V prvom pilieri je nárok na vdovský a vdovecký dôchodok. V druhom pilieri je to možnosť, za ktorú si priplatí len málo ľudí. Môžu na to doplatiť najmä ženy-vdovy, ktorých je viac, pričom žijú dlhšie ako muži-vdovci.
Prvý a druhý pilier fungujú na odlišných princípoch. Prvý pilier je o poistení, kým druhý pilier o sporení a investovaní. Rôzni ľudia majú rôzne preferencie a životné situácie. Finančný laik by si mal nájsť kvalitného finančného poradcu a dať si vysvetliť, ktorá forma zabezpečenia na dôchodok je pre neho najvýhodnejšia.
Michal Mešťan,
prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
Veľkou výhodou druhého piliera je, že prostredníctvom neho si môže sporiteľ sporiť na dôchodok sám. Počas celého obdobia sporenia sú úspory v druhom pilieri jeho majetkom. Ďalšou neodškriepiteľnou výhodou druhého piliera je skutočnosť, že aj keď je človek nezamestnaný a neprispieva si do druhého piliera, tak peniaze pracujú za neho. A asi tou najväčšou výhodou je využívanie efektu zloženého úročenia, ktorý samotný Albert Einstein označil za ôsmy div sveta.
Aby mohol sporiteľ využiť plnohodnotne najmä jeho poslednú výhodu, je potrebné, aby si zvolil vhodnú investičnú stratégiu a sporil si vo fonde, ktorý je pre neho ten najvhodnejší.
Pavel Škriniar,
ekonóm Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave
Motivácia a rozloženie rizika vo všeobecnosti. Čerpaný dôchodok nebude plne závislý iba od Sociálnej poisťovne. Sporiteľ okamžite vidí, že odvodmi si naozaj zabezpečuje dôchodok. Tým, že presuny a prestupy nie sú spoplatnené, nie je viazaný na jeden fond a jedného správcu. Úspory v druhom pilieri sú obdobou životného poistenia. Dobrovoľné príspevky sú peniaze ochránené pred spotrebou.
Maroš Ovčarik,
riaditeľ Partners Investments
Najväčšou výhodou je zníženie závislosti budúceho dôchodku od hospodárenia štátu a zdravia verejných financií. Nespornou výhodou je aj dedičnosť nasporených peňazí, čo slúži ako forma životnej poistky.
Všetky dôchodkové systémy, ktoré sú dlhodobo hodnotené ako najviac udržateľné na svete (Kanada, Škandinávia, Holandsko…), sú zložené z viacerých pilierov. Do týchto pilierov prispieva okrem štátu významnou mierou zamestnávateľ a samotný sporiteľ, a to aj na dobrovoľnej báze.
