V akej kondícii sú dôchodkové systémy vo svete?
Súčasní aj budúci dôchodcovia majú najlepšie vyhliadky vo Švédsku, v Belgicku a Dánsku.
Renomovaná štúdia spoločnosti Allianz pravidelne hodnotí dôchodkové systémy v 70 krajinách sveta na základe demografie, udržateľnosti a primeranosti.
Poradie určuje index Allianz Pension Index (API) založený na troch podindexoch, ktoré zohľadňujú spolu tridsať parametrov na stupnici od 1 do 7. Podľa kondície a kvality dôchodkového systému sú na prvých troch priečkach Švédsko, Belgicko a Dánsko. Dôchodkové systémy v týchto krajinách majú jednu spoločnú črtu – silný súkromný druhý pilier. Nasledujú Nový Zéland, Spojené štáty, Austrália, Holandsko, Nórsko, Bulharsko a Kanada. Spodnú sedemdesiatku uzatvárajú Katar, Saudská Arábia, Srí Lanka, Spojené arabské emiráty a Libanon.
Demografia a financie
Potreba dôchodkových reforiem je síce univerzálna, ale východiskové podmienky sa medzi krajinami výrazne líšia, pokiaľ ide o ich finančný rámec alebo možnosti a dynamiku demografických zmien. Demografické a rozpočtové predpoklady tvoria východisko pre každú dôchodkovú reformu. Demografické trendy sa menia iba za veľmi dlhé časové obdobie a rozpočtové deficity sa vytvárajú rýchlejšie ako znižujú. Práve tieto parametre hodnotí prvý podindex.
Pomerne dobré hodnotenia získali krajiny v Afrike a Ázii, pretože ich populácia je stále mladá a verejné deficity sú pomerne nízke. Medzi najhoršie hodnotenými sa ocitli európske krajiny ako Portugalsko, Taliansko a Grécko, pretože majú „starú“ populáciu a vysoké dlhy.
Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému závisí od toho, akú má dispozíciu reagovať na budúce demografické zmeny. Hodnotenie v druhom podindexe skúma udržateľnosť dôchodkových systémov a najmä aký je v krajinách stanovený vek odchodu do dôchodku. Na prvých priečkach sa umiestnili Indonézia a Bulharsko najmä vďaka zvyšovaniu dôchodkového veku v týchto krajinách. V spodnej časti tabuľky sú Saudská Arábia, Srí Lanka a Malajzia, kde je vek odchodu do dôchodku stále 60 rokov a nemajú zavedené ani odpočty pri predčasnom odchode do dôchodku.
Hodnotenie, ktorému rozumieme najlepšie
Tretí podindex hodnotí primeranosť dôchodkových systémov a najmä, či poskytujú primeranú životnú úroveň v starobe. Väčšina hodnotených dôchodkových systémov stále kladie väčší dôraz na blaho súčasnej generácie dôchodcov ako na budúce generácie platiteľov daní a sociálnych príspevkov. Krajiny, ktoré vedú v rebríčku primeranosti, majú buď stále dostatočne štedré štátne dôchodky, ako napríklad Rakúsko a Taliansko, alebo silný druhý a tretí kapitalizačný pilier, ako napríklad Nový Zéland a Holandsko. Hodnotenie uzatvárajú rozvíjajúce sa krajiny, akými sú Nigéria a Laos, ktorým ešte stále chýba spoľahlivý systém verejného dôchodku.
Demografia dáva do pozoru všetky krajiny
Stredná dĺžka života nebola nikdy taká vysoká, ako je v súčasnosti. Pohybuje sa od priemerných 63 rokov v Afrike až po 83 rokov v Austrálii a na Novom Zélande.
Do polovice storočia demografi predpokladajú globálny nárast dĺžky života o štyri roky. V dôsledku toho sa počet ľudí v dôchodkovom veku v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov zvýši na viac ako dvojnásobok.
Globálna populácia dôchodcov sa podľa odhadov demografov zvýši z dnešných 728 miliónov na viac ako 1,5 miliardy v roku 2050. Čísla neklamú, svetová populácia starne. Demografické zmeny ešte nespôsobujú v súčasnosti neudržateľné problémy vďaka populačne silným ročníkom aktívnym na trhu práce. Avšak s neúprosne rastúcim vekom populácie sa zmení aj tento trend.
Stredná dĺžka života sa neustále zvyšuje
Nárast strednej dĺžky života a klesajúca miera plodnosti zapríčinia nárast podielu ľudí vo veku 65 rokov (a starších) na svetovej populácii z dnešných 9 percent na 16 percent v roku 2050. To znamená, že v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov bude svetová populácia starnúť rýchlejšie ako za posledných sedemdesiat rokov.
Najprudší nárast podielu ľudí vo veku 65 rokov a viac bude v Ázii a Latinskej Amerike. Podiel rastu by mal byť viac ako dvojnásobný, a to na 18 percent v Ázii a na 19 percent v Latinskej Amerike. V Severnej Amerike, v Austrálii a na Novom Zélande bude vývoj menej dynamický, tieto podiely sa do polovice storočia zvýšia na 23 percent. V Európe, známej ako generačne najstarší kontinent, bude v polovici tohto storočia 28 percent ľudí nad 65 rokov. Výnimkou je iba Afrika, kde podiel tejto vekovej generácie dosiahne v roku 2050 iba 6 percent.
Starnutie nie je pre štát lacná záležitosť
Väčšina dôchodkových systémov je financovaná priebežne a často dotovaná zo štátneho rozpočtu. Verejné výdavky na dávky v starobe pozitívne korelujú s podielom starších ľudí v celkovej populácii najmä v krajinách, kde je verejný dôchodkový systém hlavným zdrojom pre vyplácanie dôchodkov. Najdôležitejšou otázkou teda je, či a ako dobre sú dôchodkové systémy pripravené čeliť starnutiu populácie, ktoré je spôsobené nielen nárastom strednej dĺžky života, ale aj poklesom pôrodnosti.
Podľa najnovších údajov Medzinárodnej organizácie práce sa výdavky na starobné dôchodky vo svete pohybujú medzi 17,5 percenta HDP v Grécku až po 0,2 percenta v Laose. V Grécku totiž súčasný podiel vekovej skupiny nad 65 rokov predstavuje 22,3 percenta a v Laose 4,3 percenta. Podiel výdavkov na dávky v starobe výrazne presahujúci 10 percent HDP je najmä v členských štátoch EÚ na čele s Gréckom, Talianskom a Francúzskom, pričom do tejto skupiny patrí aj Japonsko. Významne vysoký podiel z HDP ukrajujú dôchodky v krajinách ako Rakúsko, Portugalsko, Ukrajina a Cyprus. Vo väčšine afrických, ázijských a latinskoamerických krajín je tento podiel stále pod 5 percentami.