Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.

Odborníci: Druhý pilier má myslieť na pasívnych sporiteľov

Predseda predsedníctva ADSS Miroslav Kotov vyčíslil, že od roku 2013 DSS presunuli skoro 400.000 sporiteľov z garantovaných do negarantovaných fondov.

Bratislava 4. októbra (TASR) - Druhý penzijný pilier by mal dopomôcť finančne menej gramotným, pasívnym sporiteľom a zadefinovať pre nich stratégiu, alebo ich priamo presunúť z garantovaných do výnosnejších negarantovaných fondov. Zhodli sa na tom odborníci počas minulotýždňovej konferencie o dôchodkoch, ktorú organizovali Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) a Asociácia dôchodkových doplnkových spoločností (ADDS).

Viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor zdôraznil, že zmena 2. piliera by mala byť vykonaná cez ústavný zákon. "Ak je to ústavný zákon, tak tu nebudeme mať to, čo sme tu na Slovensku mávali dlhé roky – jedna vláda zavedie, druhá garantuje, tretia mení," skonštatoval.

Zmenou by malo byť podľa jeho slov spôsobené to, aby ľudia, ktorí nemajú dostatočnú finančnú gramotnosť a nezaujímajú sa o dlhodobé sporenie, z toho systému profitovali tiež. "Aby štát aj pre týchto ľudí nastavil nejakú cenovo dostupnú pasívnu investičnú stratégiu, ktorú ten daný človek nemusí meniť počas života a nemusí žiadny aktívny úkon urobiť," povedal Ódor.

Diskusia sa viedla aj o presune sporiteľov z garantovaných do výnosnejších negarantovaných fondov. Pri tom treba podľa viceguvernéra rozlíšiť, prečo sa sporitelia v garantovaných fondoch ocitli - či pre legislatívne zmeny z roku 2013, alebo dobrovoľne. "Ak boli presunutí a nerobili žiaden aktívny úkon, tak, samozrejme, je možné ich voľnejšie presúvať do iných stratégií, ako tých, ktorí si to sami pre seba aktívne vybrali," uzavrel Ódor.

Predseda predsedníctva ADSS Miroslav Kotov vyčíslil, že od roku 2013 DSS presunuli skoro 400.000 sporiteľov z garantovaných do negarantovaných fondov. Ročná odozva však postupne klesá a nepomáha ani posielanie projekcií sporiteľom o tom, aké by mali dôchodky, keby prešli do negarantovaných fondov.

Podľa Kotova by sa zo zákona mali presúvať pasívni sporitelia, pričom aj k tomu má dôjsť postupne, v horizonte troch rokov a na viacero tranží, aby sa eliminovalo riziko prudkých prepadov akciových trhov. "To znamená, že povedzme každý mesiac alebo každý kvartál by sa im časť majetku presunula z garantovaného do negarantovaného fondu," poznamenal Kotov.

Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zase tvrdí, že presunúť by štát mal všetkých, ktorí nevyjadria nesúhlas. Vyzdvihol tiež potrebu informovania sporiteľov tzv. oranžovými obálkami. "Musíte im povedať, čo dostanú z 1. piliera, čo môžu očakávať z 2. piliera, čo z 3. piliera, koľko si majú sporiť dobrovoľne. Na to nám slúži tá oranžová obálka," povedal Šebo.
 

Dátum vydania: 04.10.2021

Zdroj: Teraz.sk

Autor: TASR

Upozornenie

Upozornenie podľa zákona č. 43/2004: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.